Kant vo svojej kritickej filozofiou, ktorej najvýznamnejším dielom je Kritika čistého rozumu sa zaoberá otázkou poznania a upriamuje čitateľa na to, ako a do akej miery môžeme získať istotu a poznatky o svete a Božom zjavení v dejinách ľudstva. [1] Kant odmietal nadprirodzené aspekty kresťanského náboženstva, ako sú zázraky, vzkriesenie a božskú podstata Christa. [2] […]

Nemecký idealizmus pestuje Christológiu, ktorá je hlavne dejinno-filozofická. [1] V prípade vnímania Christa z historického charakteru existovali v rámci nemeckého idealizmu rozdielne postoje. Každý filozof idealizmu mal vlastný individuálny prístup a interpretáciu, ktorá závisela od jeho vlastného filozofického systému, presvedčenia a osobného postoja ku Christovi a viere […]

V 18. a 19. storočí na území Nemecka bola cirkev významným spoločenským a kultúrnym dejateľom. Avšak jej fungovanie a postavenie sa líšilo v závislosti od vierovyznania či politického kontextu. V tomto období dejín došlo k postupnému rozvoju náboženskej slobody i sekularizácii. Ľudia mali viac slobody vo voľbe svojej náboženskej príslušnosti a mohli tak vstúpiť do […]

V nemeckej idealistickej filozofii existovali rozličné názory na náboženstvo. Kant sa zaoberal náboženstvom z hľadiska morálky a etiky. V jeho filozofii tvrdil, že náboženstvo je základné pre vytvorenie a udržanie morálnej a etickej spoločnosti.[1] Kant zdôrazňoval dôležitosť individuálneho morálneho rozhodnutia, čo je pre náboženstvo a náboženský život veľmi […]

V 18. a 19. storočí v Nemecku sa udiali významné politické udalosti a zmeny, ktoré ovplyvnili politickú krajinu a formovanie moderného nemeckého štátu. Medzi najvýznamnejšie politické medzníky patrili, Prusky absolutizmus, Francúzske revolučné vojny, Viedenský kongres, Nemecký zväz, tvorba revolučných hnutí v roku 1848 a Bismarckova konsolidácia. Tieto udalosti a zmeny v […]

U Schellinga musí byť filozofické učenie o Christovi vytvorené na spoločnom základe, jednotné a oddelené od tohto sveta. U Kanta musí byť filozofické učenie o Christovi pre ľudí istotou, poznanou pravdou, morálnou hodnotou, reálnou skutočnosťou a aj v súlade s prírodou. U Fichteho musí byť filozofické učenie o Christovi podporené vzťahom, slobodou, láskou a […]

Georg Wilhelm Friedrich Hegel vybudoval komplexný systém, ktorý je známy vo filozofickom svete ako hegelovský idealizmus. Hegelova filozofia sa zaoberala rozvojom dialektiky a tvrdila, že poznávanie je dynamický proces založený na rozporoch a ich syntéze. Hegelovský idealizmus mal taktiež výrazný vplyv na oblasti ľudskej spoločnosti, vrátane politiky, histórie a umenia. Hegel […]

Friedrich Wilhelm Joseph Schelling bol významný nemecký filozof a jedna z filozofických postáv nemeckého idealizmu. Schelling sa hlavne venoval otázkam prírody a ducha. Jeho filozofia sa uberala smerom k panenteizmu, kde tvrdil, že Boh je prítomný úplne vo všetkom. Jeho príspevky k filozofii sa týkali rôznych oblastí a prešli vývojom cez rôzne fázy jeho kariéry. [1] […]

Johann Gottlieb Fichte rozvinul Kantovu filozofiu a presadzoval subjektívny idealizmus. Tvrdil, že náš svet je produktom našej vôle a činnosti. Pre Fichteho bola vedomá aktivita základom celej existencie. Fichteho prístup k idealizmu a jeho dôraz na subjektivitu, slobodu a morálnu povinnosť priniesli významné príspevky k filozofickému a spoločenskému mysleniu. [1] Fichteho […]

Immanuel Kant, ako sme sa už dozvedeli bol významný nemecký filozof žijúci v 18. storočí. Obohatenie Kanta do filozofie bolo veľmi značné a jeho myšlienky mali obrovský dopad na ďalší vývoj svetovej filozofie, ako aj na iné oblasti myslenia. Kantovu filozofiu zhrnieme do piatich potrieb, ktoré sa prelínali jeho filozofickým myslením. Christos tak pre Kanta musí byť […]