„Ako pamiatka, starožitnosť a dôkaz bývalého života má vznešenú platnosť, ale ako kánon pre národnú reč, podľa ktorého by sa táto celkom musela tvoriť a od neho nijak nesmela odstúpiť, môže a musí platiť len idea reči národnej, ktorá obsahuje v sebe oba živly a konce i mŕtvej a knihovnej i živej a národnej reči.“(Ctiboh Zoch; Slovo za slovenčinu;1858) […]

„A Boh milostivý, ráčiž vziať tento, pre celý národslovanský a človečenstvo blahodarný ústav i naďalej tak ako podnes pod ochranu svoju. Amen. – Zbohom!“ (Gustáv Kazimír Zachenter-Laskomerský;Listy Štefana a Ďura Pinku; 1859) „A keď už o zime hovorím, pripomenúť musím chvály najhodnejší vynález Slovákov, následkom ktorého zasluhuje slovenskýnárod, keď […]

Záborský Jonáš sa narodil 3. februára 1812 v Záborí a zomrel 23. januára 1876 v Župčanoch. Bol slovenský básnik, prozaik, dramatik, historik, novinár, evanjelický a neskôr rímskokatolícky kňaz a teológ. „A Boh dáva svoje požehnanie, slávu tebe a národu voľnosť.“ (Jonáš Záborský;Ďorde Čierny; 1866) „Celý národ viac než jeden človek.“ (Jonáš […]

Ferienčík Mikuláš Štefan sa narodil 1. augusta 1825 vo Zvolene a zomrel 3. marca 1881 v Martine. Bol slovenský úradník, novinár a spisovateľ. Zúčastnil sa revolúcie 1848-1849 ako dobrovoľnícky kapitán. Redigoval Pešťbudínske vedomosti, Národnie noviny, Národný hlásnik a Orol. V roku 1868 spoluzakladal Kníhtlačiarenský účastinársky spolok v Martine. „Ale ja (Irma) […]

Najsilnejší zážitok býva ten posledný. Ako posledná veta v knihe, ktorá čitateľovi odhalí, že zrejme čítal úplne inú knihu, než si myslel. Taká je kniha Mareka Kollára s názvom Kirsten. Mareka Kollára poznajú Kežmarčania ako dlhoročného prevádzkovateľa Kežmarskej informačnej kancelárie. Informácia o tom, že vydal publikáciu, nejedného človeka prekvapila. Pred […]

Francisci-Rimavský Ján sa narodil 1. júna 1822 v Hnúšti a zomrel 7. marca 1905 v Martine. Bol slovenský básnik, prozaik, prekladateľ, publicista a politik a taktiež spolupracovník Ľudovíta Štúra. „To je naša svätá povinnosť za náboženstvo, národ a vlasť, keď na to príde, aj život náš položiť.“ (Ján Francisci-Rimavský; Janko Podhorský; 1844) „Pokoj mi! […]

Dohnány Mikuláš sa narodil 28. novembra 1824 v Dolných Držkovciach a zomrel 2. jún 1852 v Trnave. Bol slovenský básnik, redaktor, polyglot, historik a účastník dobrovoľníckych výprav. „Ako Ľudovít Štúr vedel preniknúť ducha mládeže, videli sme na mládencoch slovenských, ktorí pre urazenie národnosti svojej zanechajúc hojne požívané dobrodenie […]

Dobšinský Pavol sa narodil 16. marca 1828 v Slavošovciach a zomrel 22. októbra 1885 v Drienčanoch. Bol slovenský evanjelický kňaz, folklorista a zberateľ ľudovej slovesnosti, ktorý sa radí do obdobia romantizmu a je jedným zo spisovateľov štúrovskej generácie. „Jak dojimami a obrazmi prírody nie len ozdobovať ale aj budiť chce ľud náš v sebe i u druhých city a pomysly […]

Benjamín Pravoslav Červenák sa narodil v rodine miestneho učiteľa Ondreja Červenák a jeho manželky Zuzany rodenej Veselej. Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, v Lučenci a 1836 – 1838 na Evanjelickom lýceu v Bratislave, 1839 – 1841 na univerzite v Halle. Roku 1838 – 1839 námestník J. Palkoviča. Spoluzakladateľ tajného spolku Vzájomnosť, prvý redaktor ilegálnych rkp. […]

Botto Ján sa narodil 27. januára 1829 vo Vyšnom Skálniku a zomrel 28. apríla 1881 v Banskej Bystrici. Bol slovenský romantický básnik, autor balád a povestí inšpirovaných ľudovou poéziou. „A čo je to za človeka, keď mrieť treba, čo uteká, čo mu milšia biedna hlava, než národa jeho sláva? Pánu Bohu prisahám, že svoj národ nenehám.“ (Ján […]