Predstavte si tú zvláštnu situáciu: jedného dňa sa na námestí v Kežmarku objaví Malý princ. Ten istý Malý princ, ktorého poznáme zo stránok knihy Antoina de Saint-Exupéryho, ale teraz uprostred malého slovenského mesta, obklopený tými, čo mu nerozumejú a zároveň ho fascinujú. Čo by sa stalo?

Malý princ, stále so svojou zlatou hrivou, sa najprv zastavil pri fontáne na hlavnom námestí. Voda tam hravo žblnká, rovnako ako to robí vietor na jeho malej planéte. Očarene sa díva na pohyb vody, jej jasné kvapky sa zalesknú na slnku ako jeho milované ruže. Okoloidúci si však začínajú šepkať: „Kto je ten zvláštny chlapec?“

V tomto malebnom mestečku, kde sa čas zdá, akoby zastal, sa však rýchlo začína šíriť zvedavosť. Deti ho pozorujú z diaľky, s nedôverou, ale aj túžbou spoznať niečo nové. Dospelí, už dávno stratení v každodenných starostiach, len mávnu rukou a idú ďalej. Prečo by sa mali zaoberať nejakým podivným chlapcom, ktorý sa zdá byť mimo tohto sveta?

Malý princ sa vybral smerom k hradu, ktorý sa majestátne týči nad mestom. Jeho kroky sú ľahké a zvedavé, ako kroky niekoho, kto ešte len objavuje svet. Pri bráne hradu ho zastaví starý sprievodca. „Kamže, mladý pánko?“ pýta sa so zvedavosťou v hlase. Malý princ sa na neho pozrie so svojím typickým nevinným úsmevom: „Hľadám priateľa. Vieš, čo je to priateľstvo?“

Starý muž sa zamyslí. Jeho myšlienky sa vrátili do čias, keď bol sám mladý a mal svojho najlepšieho priateľa. „Ach, priateľstvo… to je niečo, čo sa dnes už len zriedka nachádza. Ale poď, ukážem ti hrad. Možno tu nájdeš, čo hľadáš.“

Keď prechádzajú chodbami hradu, princ objavuje staré obrazy, knihy a zbrane. Každá vec má svoj príbeh, svoju históriu. Malý princ sa usmeje: „Toto všetko mi pripomína, že skutočná krása je v príbehoch, ktoré veci rozprávajú.“

Nakoniec sa zastavia pri starom obraze mladého dievčaťa s veľkými očami. „Kto to je?“ pýta sa princ. Starý muž si povzdychne: „To bola moja priateľka. Už dávno odišla, ale jej spomienka tu zostáva.“

Malý princ sa zamyslí: „Vidíš, priateľstvo je ako tie spomienky. Aj keď sa zdá, že je preč, zostáva v našich srdciach.“

Keď Malý princ odchádza z hradu a vracia sa na námestie, deti sa už osmelia a pribehnú k nemu. „Kto si?“ pýtajú sa. Princ sa usmeje a povie: „Som len niekto, kto hľadá priateľov. A teraz som našiel vás.“

V tej chvíli sa Kežmarok zmení. Nie v očiach dospelých, ktorí stále nevidia viac ako každodenné problémy, ale v očiach detí, ktoré našli svojho Malého princa. A tak, v malom meste pod Tatrami, príbeh pokračuje. Pretože kdekoľvek je srdce otvorené priateľstvu, tam je domov pre Malého princa.

Text: ChatGPT