Ferienčík Mikuláš Štefan sa narodil 1. augusta 1825 vo Zvolene a zomrel 3. marca 1881 v Martine. Bol slovenský úradník, novinár a spisovateľ. Zúčastnil sa revolúcie 1848-1849 ako dobrovoľnícky kapitán. Redigoval Pešťbudínske vedomosti, Národnie noviny, Národný hlásnik a Orol. V roku 1868 spoluzakladal Kníhtlačiarenský účastinársky spolok v Martine. „Ale ja (Irma) […]

Francisci-Rimavský Ján sa narodil 1. júna 1822 v Hnúšti a zomrel 7. marca 1905 v Martine. Bol slovenský básnik, prozaik, prekladateľ, publicista a politik a taktiež spolupracovník Ľudovíta Štúra. „To je naša svätá povinnosť za náboženstvo, národ a vlasť, keď na to príde, aj život náš položiť.“ (Ján Francisci-Rimavský; Janko Podhorský; 1844) „Pokoj mi! […]

Dohnány Mikuláš sa narodil 28. novembra 1824 v Dolných Držkovciach a zomrel 2. jún 1852 v Trnave. Bol slovenský básnik, redaktor, polyglot, historik a účastník dobrovoľníckych výprav. „Ako Ľudovít Štúr vedel preniknúť ducha mládeže, videli sme na mládencoch slovenských, ktorí pre urazenie národnosti svojej zanechajúc hojne požívané dobrodenie […]

Dobšinský Pavol sa narodil 16. marca 1828 v Slavošovciach a zomrel 22. októbra 1885 v Drienčanoch. Bol slovenský evanjelický kňaz, folklorista a zberateľ ľudovej slovesnosti, ktorý sa radí do obdobia romantizmu a je jedným zo spisovateľov štúrovskej generácie. „Jak dojimami a obrazmi prírody nie len ozdobovať ale aj budiť chce ľud náš v sebe i u druhých city a pomysly […]

Benjamín Pravoslav Červenák sa narodil v rodine miestneho učiteľa Ondreja Červenák a jeho manželky Zuzany rodenej Veselej. Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, v Lučenci a 1836 – 1838 na Evanjelickom lýceu v Bratislave, 1839 – 1841 na univerzite v Halle. Roku 1838 – 1839 námestník J. Palkoviča. Spoluzakladateľ tajného spolku Vzájomnosť, prvý redaktor ilegálnych rkp. […]

Botto Ján sa narodil 27. januára 1829 vo Vyšnom Skálniku a zomrel 28. apríla 1881 v Banskej Bystrici. Bol slovenský romantický básnik, autor balád a povestí inšpirovaných ľudovou poéziou. „A čo je to za človeka, keď mrieť treba, čo uteká, čo mu milšia biedna hlava, než národa jeho sláva? Pánu Bohu prisahám, že svoj národ nenehám.“ (Ján […]

Iniciátorom Heglovskej filozofickej orientácie na Slovensku bol hlavne Ľudovít Štúr, ideologický a politický tvorca buržoáznodemokratickej koncepcie národného programu v jeho revolučnom období.[1] Počiatky ideového formovania Ľudovíta Štúra, spadajúce do obdobia štúdia na bratislavskom lýceu, sú charakterizované po filozofickej stránke racionalistickým […]

Pred rokom som sa rozhodol napísať rigoróznu prácu na tému Chápanie národa a národnej identity vo filozofii štúrovcov, v najbližšom období Vám jednotlivé časti tejto práce predstavím. Štúrovská filozofia je nepopierateľne jednou z najdôležitejších v tvorbe národného povedomia slovenského národa. Článok združuje prehľad pohľadov na toto obdobie dejín. […]

Marcel Marceau bezpochyby patrí medzi najvýznamnejších ale i najodvážnejších mímov všetkých dôb. Za svoj prínos francúzskemu odboju bol Marceau vyznamenaný viacerými vojenskými poctami. Marcelov otec Charles bol deportovaný do koncentračného tábora v Osvienčime, kde ho v roku 1945 zabili. Židovské hnutie odboja behom vojny zachránilo vo Francúzsku tisíce mladých ľudí […]

Prvou a na dlhý čas jedinou Slovenkou, ktorá zvíťazila na majstrovstvách Československa žien v klasickom šachu bola v roku 1974 Margita Poľanová. Do športovej kroniky nášho mesta neodmysliteľne patrí šachistka Margita Poľanová. Narodila sa v piatok 13. novembra 1953 v Kežmarku. So šachom začala ako 10-ročná, a to zásluhou svojho otca Alexandra Poľana, ktorý viedol […]