Maróthy Daniel sa narodil 14. apríla 1825 v Maškovej a zomrel 18. apríla 1878 v Ľuboreči. Bol aktívnym podporovateľom Ľudovíta Štúra a propagátorom jeho myšlienok. „Jeden objimať Národ buďeme, A v objímáňi tom si padňeme Jeden v druhjeho náručja.“ (Daniel Maróthy; Dvojaká ľúbosť; 1851) „Milujťe Boha, Národ a sebä.“ (Daniel Maróthy; Dvojaká ľúbosť; […]

Kuzmány Karol sa narodil 16. november 1806 v Brezne a zomrel 14. augusta 1866 v Štubnianských Tepliciach. Bol významný slovenský spisovateľ, novinár a estetik, priekopník slovenskej prekladovej literatúry, spoluzakladateľ a v rokoch 1863–1866 podpredseda Matice slovenskej, evanjelický farár a biskup. „Ale veru i básnici by si mali väčšmi vážiť národný spôsob, alebo […]

Kozáček Jozef sa narodil 2. júna 1807 vo Zvolene a zomrel 26. marca 1877 v Oradei. Patril k popredným predstaviteľom národne uvedomelej kňazskej inteligencie. Tento rímskokatolícky kňaz a intelektuál úzko spolupracoval s evanjelickými štúrovcami, podporoval Slovenské povstanie v rokoch 1848-1849 a ako organizátor a politický reprezentant sa aktívne zúčastnil na jeho […]

Matúška Janko sa narodil 10. januára 1821 v meste Dolný Kubín a zomrel 11. januára 1877, tiež v meste Dolný Kubín. Bol slovenský romantický básnik, prozaik a dramatik. Je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. „Ale ešte milšie za národ bojovať.“ (Janko Matúška; Výhled s Kozího vrchu; 1843) „Ale že bolo pre národslovenský, ľahko sa […]

Nosák Nezabudov Bohuš sa narodil 3. februára 1818 v Tisovci a zomrel 5. apríla 1877 v Sabinove. Bol redaktor Slovenských národných novín, evanjelický kňaz, notár, romantický básnik, prekladateľ, publicista, redaktor, autor historických próz a cestopisov. „A kraj i národ Tatrami objatý. Od tisícročia k porobe zakliaty.“ (Bohuš Nosák Nezabudov; Na mohyle Štefana […]

Pauliny-Tóth Viliam sa narodil 3. júna 1826 v Senici a zomrel 6. mája 1877 v Martine. Bol slovenský politik, básnik a publicista. „A prečo by som nebol rojčil? Bolo mi dvadsať rokov, žil som ako ryba vo vode, bez starosti, bez žalosti, dostupný každému nežnému citu lásky k poézii, k národu a k spanilým jeho dcéram.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Slovenský pravopis; 1867) […]

„Ako pamiatka, starožitnosť a dôkaz bývalého života má vznešenú platnosť, ale ako kánon pre národnú reč, podľa ktorého by sa táto celkom musela tvoriť a od neho nijak nesmela odstúpiť, môže a musí platiť len idea reči národnej, ktorá obsahuje v sebe oba živly a konce i mŕtvej a knihovnej i živej a národnej reči.“(Ctiboh Zoch; Slovo za slovenčinu;1858) […]

„A Boh milostivý, ráčiž vziať tento, pre celý národslovanský a človečenstvo blahodarný ústav i naďalej tak ako podnes pod ochranu svoju. Amen. – Zbohom!“ (Gustáv Kazimír Zachenter-Laskomerský;Listy Štefana a Ďura Pinku; 1859) „A keď už o zime hovorím, pripomenúť musím chvály najhodnejší vynález Slovákov, následkom ktorého zasluhuje slovenskýnárod, keď […]

Záborský Jonáš sa narodil 3. februára 1812 v Záborí a zomrel 23. januára 1876 v Župčanoch. Bol slovenský básnik, prozaik, dramatik, historik, novinár, evanjelický a neskôr rímskokatolícky kňaz a teológ. „A Boh dáva svoje požehnanie, slávu tebe a národu voľnosť.“ (Jonáš Záborský;Ďorde Čierny; 1866) „Celý národ viac než jeden človek.“ (Jonáš […]

Ferienčík Mikuláš Štefan sa narodil 1. augusta 1825 vo Zvolene a zomrel 3. marca 1881 v Martine. Bol slovenský úradník, novinár a spisovateľ. Zúčastnil sa revolúcie 1848-1849 ako dobrovoľnícky kapitán. Redigoval Pešťbudínske vedomosti, Národnie noviny, Národný hlásnik a Orol. V roku 1868 spoluzakladal Kníhtlačiarenský účastinársky spolok v Martine. „Ale ja (Irma) […]