Jeden okamih svet náš mení o základu

Ako bezradný, čakám aj ja dnes na radu

Nakoľko je tento svet zlý?

Koľko krížov znesie On a koľko my?

Už zlodej kričí chyťte zlodeja, ako keby sám nekradol

Cela s mrežami sa im chce zmeniť na dom

I tak asi nikto nepovie, prečo vlastne to tak je

Ako malý, čakám aj ja na znamenie

Keď sa tu vraždí pre slová, nie od hladu

Milujeme peniaze, nie osobu či postavu

Asi zapálené bude menej horieť

Rým básne menej bolieť

Tak ako mladí čakajú na svadbu, neviem sa dočkať slobody

I tak nejeden požiar bol zaslzený od vody

Nemyslím si, že niečo sa tu mení, veď mladosť ostáva s nami

A dnes sa len pýtam: „Kde tí mladí ostali?“

Keď sme Mor ho! vymenili za statusy

Už aj človeka, smieš rozhodiť na kusy

Špiny stále veľa, odvahy málo ostalo

Nemyslím si, že mnohým sa ráčiť zaspalo

I odvahou ostáva, zomrieť v boji

Raz sa náš svet do jedného spojí

O dni bez krvi, bez vojny a nelásky

Viditeľný sen, kde netrháš sedmokrásky

A dnes človek vie, že „Ich krvou“ sa výzvou stalo

A dnes človek netuší, či nám toto mnohé neprebralo …