Hovorí sa, že človek by sa mal učiť celý život. Keď sa však dnes chcem oficiálne podpísať so všetkými svojimi titulmi, môj podpis už dávno nie je len rýchlym čarbancom na okraj dokumentu. Vyzerá to skôr tak, akoby som niekomu písal srdečné venovanie do rodinnej kroniky. Za každým jedným z týchto titulov sa však skrýva jedinečný príbeh, roky strávené nad knihami a neustála túžba vidieť svet z rôznych perspektív.

Od šlabikára po diplomy

Moja cesta za vzdelaním sa začala písať na Základnej škole J. M. Petzvala v Spišskej Belej (1999 – 2008), kde som získal prvotné základy. Milá spomienka je to, že tá škola začala nosiť názov J. M. Petzvala presne vtedy, keď som ju končil. Pamätám si návštevu školy s Milanom Chomom a potom o pár rokov už v práci v Kežmarku som Milana spoznal viac a som rád, že sme si mohli aj potykať. Už na základnej škole ma lákalo spoznávanie nových vecí, čo ma neskôr priviedlo na Hotelovú akadémiu Otta Brucknera v Kežmarku. Odbor manažment regionálneho cestovného ruchu ma naučil praktickému pohľadu na svet, organizácii a rozvoju potenciálu, ktorý v našom regióne máme. Vtedy som ešte netušil, že od marketingu a turizmu moje kroky povedú k hlbokým filozofickým a duchovným otázkam.

Keď sa tanec s riaditeľkou zmenil na dôležité priznanie

Na stužkovej slávnosti sa rozhodovalo, kto s kým bude tancovať. Mne pripadla pre dobré vzťahy práve pani riaditeľka Stankovičová. Na ten tanec asi nezabudnem do konca života. Padla otázka: „Tak kam na vysokú pán Miškovič?“ Ja: „Do Prešova.“ Riaditeľa: „Super. Informatika?“ Ja: „Nie, asi farár.“ A potom 5 sekundové ticho a: „Ste normálni? Vy?“ Po stužkovej ma ešte čakal krížový výsluch triednej a potom už dlhé mesiace držania bobríka mlčanlivosti, nakoľko sa toto ťažko vysvetľovalo.

Skutočný akademický maratón odštartoval potom v roku 2012, kedy som nastúpil na Prešovskú univerzitu, konkrétne na Gréckokatolícku teologickú fakultu a neskôr do Košíc na Teologickú fakultu. Od roku 2012 po rok 2017 som bol aj v Gréckokatolíckom kňazskom seminári P. P. Gojdiča. Štúdium katolíckej teológie (2012 – 2019) mi dalo pevný hodnotový základ a naučilo ma hľadieť na človeka s empatiou a pochopením. Tento smer ma fascinoval natoľko, že som na rovnakej fakulte plynule nadviazal štúdiom sociálnej filozofie (2019 – 2020), kde som získal malý doktorát – PhDr. Filozofia ma naučila kriticky myslieť, spochybňovať zdanlivé istoty a hľadať hlbšie súvislosti v tom, ako funguje naša spoločnosť.

Keď jeden doktorát nestačil

Aby však mozaika poznania bola kompletná, rozhodol som sa preniknúť aj do iného prúdu duchovného dedičstva. V rokoch 2021 – 2023 som absolvoval malý doktorát – rigorózne štúdium pravoslávnej teológie na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte Prešovskej univerzity. Prepojenie západného a východného teologického a filozofického myslenia mi poskytlo nevídanú šírku obzorov, akú človek nenájde v žiadnej jedinej učebnici.

A keďže teória a duchovný svet musia ísť ruka v ruke s moderným manažmentom a právnym rámcom, v roku 2021 som úspešne absolvoval manažérsko-právny kurz s profesijným titulom LL.M.

Keď sa na to pozriem spätne, táto pestrá paleta škôl a odborov zo mňa neurobila len zberateľa akademických hodností. Každá jedna škola – od petzvalovskej základky cez kežmarskú hotelovku až po posluchárne v Košiciach a Prešove – mi dala do života niečo cenné. Naučili ma spájať ľudí, rozumieť ich potrebám, pozerať sa na problémy z nadhľadu a hľadať riešenia tam, kde iní vidia slepú uličku.

Takže áno, môj podpis dnes možno zaberá dva riadky a naozaj pripomína dlhé venovanie. Je to však venovanie venované vytrvalosti, zvedavosti a mestu, v ktorom žijem a pre ktoré chcem tieto vedomosti každý deň využívať v praxi.