Okolo nás je veľa pamiatok a príbehov, ktoré len tak prejdeme bez povšimnutia.Navštívil SNG Kaštieľ Strážky a čo ma zaujalo na osobe Ladislava Mednyánszkeho boli tri skutočnosti:

Trpel maniodepresiou

Bipolárna afektívna porucha (BAP), čiže maniodepresívna psychóza, je závažné a dlhodobé psychické ochorenie vyznačujúce sa poruchou vyšších mozgových funkcií. Dochádza pri ňom k veľmi ťažko ovládateľným výkyvom nálad, striedajúcich sa v cykloch, od pocitov nekonečnej eufórie až k ochromujúcim depresiám. Bipolárnou poruchou trpí približne jedno percento populácie. Choroba sa zvyčajne objavuje na konci dospievania alebo u mladých dospelých. Niektorí pacienti mali prvé príznaky už v detstve, u iných sa môžu príznaky objaviť až v starobe. V jeho obrazoch vynikala čierna, avšak mŕtveho otca namaľoval s bielym pozadím. Smrť bola pre Mednyánszkeho vykúpením z temného sveta. Napriek zlej nálade vedel byť dobrým človekom. O dobrote Ladislava svedčí aj príhoda, kedy svoj kabát daroval túlavému psovi. Chcel dobre každej živej bytosti a o seba príliš nedbal.

Obraz jeho mŕtveho otca

Na pozadí si nedával záležať

Obraz považoval za dokončený v momente, keď na ňom bolo to podstatné, preto chýba často pozadie či dotvorenie krajinky. Toto sa mi tiež páčilo, lebo som rovnaký. Nemám rád zbytočnosti kde ich netreba. Ladislav sa svojím životom nomáda začal viac prikláňať k učeniu východných filozofií a jeho sestra opisuje toto zoznamovanie sa s budhizmom, teozofiou a kabalou takto: „Prvotný Ladislavov záujem predstavovali teozofické špekulácie a budhistické učenia. Táto záľuba ho neopustila nikdy, dostala sa mu takpovediac do krvi. Z tohto uhla pohľadu sa začal pozerať na celú svoju existenciu, chápať ju, čoraz viac sa rozšíril jeho obzor.“

Nedokončený obraz? No a čo?!

Bol homosexuál

Myšlienky budhistického učenia ako cesty od utrpenia po oslobodenie častokrát nachádzame aj v jeho denníkoch po smrti Bálinta Kurdiho, umelcovho dôverného priateľa, lodníka z maďarského mesta Vác. Dňa 1. novembra 1912 venoval Bálintovi tieto slová: „Ale nech sa nespočetnekrát znovuzrodíme a na prach obrátime, chcem patriť tebe, navždy tebe, ktorého mi priviedol do cesty milostivý osud. Moja duša je unavená, ale zmocnie, moje srdce ešte nie je očistené od všetkých pozemských túžob, ale očistí sa, aby som ti mohol byť dobrým služobníkom, ty čistá, dobrá duša.“ Na záver dodám, že český literárny historik Martin C. Putna o ňom napísal toto, čo najviac asi vystihuje celú jeho osobnosť: „Medňanský patril k elite aj k rozličným menšinám, keďže bol predstaviteľom upadajúcej šľachty, no priťahoval ho svet „obyčajných ľudí“; bol Maďarom medzi Slovákmi, homosexuál, ktorý sa ponoril do mystických učení nábožensko-filozofického smeru zvaného teozofia. Jeho nezaraditeľnosť má vplyv na jeho životné dielo aj dlho po smrti.“

Dielo, ktoré ste podľa všetkého v Strážkach ešte nevideli, keďže ide o novú súčasť expozície.

Zdroj informácií: Maroš Bafia: Svet podľa Ladislava Mednyánszkeho