Na našich sídliskách sú rôzne bytové spoločenstvá. Jedným z inšpiratívnych je práve spoločenstvo bytov na Ulici obrancov mieru. Alena Braviaková nám povedala viac o tom, ako sa obyvatelia ich bytovky starajú a skrášľujú spoločný priestor.

Takto sa začal písať ich spoločný príbeh

Bytovka má 44 rokov. Byty 34 rodinám odpredal za polovičnú cenu podnik Tatraľan s tým, že jeden z manželov musel podpísať, že sa zaväzuje odpracovať v podniku 10 rokov.  Nasťahovali sa postupne mladé rodiny, niektorí už s deťmi, iní bez detí a začali púť, ktorá s menšími rozdielmi funguje doteraz. „Väčšina z nás je už na dôchodku, mnohí už žijú sami, ale to nič nemení na skutočnosti, že si tu nažívame v zhode, dá sa povedať, že bezproblémovo. Deti nám vyrástli pred bytovkou, nemusel sme s nimi písať úlohy a nevozili sme ich na krúžky. Všetko zvládali sami,“ začína rozprávanie Braviaková, ktorá funkciu predsedu členskej samospráva vykonáva už 25 rokov.

Poriadok musí byť

Bytovku zateplili v roku 2007, úver už majú splatený a šetria si na ďalšie zmeny, ktoré chcú uskutočniť. „U nás neplatí, že ak sa vám vypáli žiarovka v spoločných priestoroch, najbližšieho pol roka sa nebude svietiť, alebo keď sa pokazí čip na vchodových dverách, ostane to bez opravy a medzitým ti ukradnú z pivnice bicykel, prípadne sa pokazí výťah a treba chodiť peši po schodoch týždeň. U nás sa ráno pokazí výťah a ešte v ten deň je opravený vďaka dobrej spolupráci s bytovým družstvom,“ chváli sa aktívnym riešením problémov Braviaková. Väčšinou v bytovkách neriešia, či majú pokosený trávnik. Ani v tomto prípade sa to netýka tejto bytovky, lebo si z fondu opráv kúpili kosačku a kosia si sami, keď treba. „Náš život v bytovke je pokojný, lebo máme pohodových susedov, nikto nerobí nočné žúrky, netlčie manželku, len rezne,“ dodáva s úsmevom Alena Braviaková.

Spolu dokážu všetko

Majú zaužívané týždenné striedanie služieb upratovania vestibulu a spoločných priestorov. Podľa rozpisu každý vie, kedy má upratovať. K tomu patrí aj vír vôní a pachov, ktoré závisia od toho, na akej úrovni sú kulinárske schopnosti daných susedov. Pracujúci, ktorí prichádzajú večer autom domov, potrebujú pár minút navyše, aby našli parkovacie miesto. No a keď je niektorý sused hlučnejší pri počúvaní televízie, tak namiesto správ, ktoré si síce chcete vypočuť, počujete, ako niekto kričí „gól, gól, gól“. „Niekedy sa stane, že o tretej ráno niekto presúva nábytok, ale nikdy nezistíš prečo. Niežeby si bol na nich nahnevaný a urazený, alebo by ti to znepríjemňovalo život. Patrí to k bytovke,“ konštatuje Braviaková. Pravdou je, že aj keď si tu žijú v pohode, niektorí zo susedov nemajú vždy náladu pozdraviť alebo sa prihovoriť. „Vtedy si uvedomujem, že starneme. A možno že to bude ešte horšie. Sme tu však jeden pre druhého, ak by niekto niečo potreboval,“ hovorí pani Alena.

Skrášľujú si prostredie vysádzaním kvetov okolo bytovky a udržiavajú čistotu a poriadok. Majú svoj zaužívaný systém upratovania a funguje im to, hlavne kvôli záujmu susedov, ktorým tiež na tom záleží. „Spolu dokážeme všetko, lebo v jednote je sila,“ hovorí na záver rozhovoru Alena Braviaková.

Ondrej Miškovič