Po skončení osemročnej školy jeho kroky smerovali na športové gymnázium do Banskej Bystrice. Tam začala jeho profesionálna kariéra, ktorá pokračovala štúdiom na fakulte športu taktiež v Banskej Bystrici.

 Ako Vás v začiatkoch športu ovplyvnil Váš otec?

Otec založil v Kežmarku športové súťažné karate. On ma k tomu doviedol. Som veľmi rád, že mi to odovzdal a hlavne v puberte, že ma v tom udržal. Po smrti otca v roku 2009 som založil v Kežmarku nový karate oddiel. To čo on ukončil, ja som začal.

Čo pokladáte za svoj najväčší športový úspech?

Najcennejšie je pre mňa tretie miesto na Majstrovstvách Európy na Cypre a tretie miesto na Majstrovstvách sveta v Belehrade. V začiatkoch klubu pod mojím vedením som mal skvelých zverencov, ktorí víťazili v európskych pohároch. Teším sa hlavne z toho, že v tejto línii pokračujú aj moje deti Ninka a Jarko.

Čo sa podľa Vás zmenilo v oblasti športových aktivít vtedy, keď s nimi začínal Váš otec a ako je to teraz?

Povedal by som to tak, ako sme my trénovali, tak tá disciplína a odhodlanie bola vyššia ako teraz. Dnes sú deti úplne v inom režime.

Ako hodnotíte šport v meste?

Kežmarok na to, že je malé mesto, poskytuje svojím obyvateľom množstvo príležitostí, ako sa športovo realizovať. Keď chce športovať, nájde si ten pravý šport pre seba. V Kežmarku majú športy veľmi dobrú štruktúru.

Európske mesto športu Kežmarok 2022 – čo Vám pri tomto spojení ako prvé napadne?

Po pandemickom období sa naraz otvorilo viacero súťaží. Je cítiť, že kluby majú stratu detí. Športový deň Wanadoo festival v Kežmarku sa mi veľmi páčil a taktiež ma potešilo to, že sme v hlasovaní ľudí zvíťazili. By som to prirovnal k športovému EĽR-u v Kežmarku.

Koľko zverencov sa Vám doposiaľ podarilo vytrénovať? 

Väčšinou pracujeme s deťmi v menších skupinkách. Starší, ktorí ostali po otcovom klube, sa dali posunúť do juniorskej kategórie, no teraz je ťažko už udržať deti pri športe. Hranica je tak 14 až 15 rokov. Štúdium, priatelia či iné koníčky prirodzene od tohto športu odpútavajú pozornosť a prestávajú byť prioritou.

Čo by ste odkázali rodičom, ktorí váhajú, či dať svoje dieťa na šport a prečo práve karate?

Rodičom poviem jedno: Netreba sa báť! Karate nie je bitka na ulici. Tam je to o disciplíne, výchove a sebareflexii. Dieťa sa naučí ovládať a pri tomto športe to aj potrebuje. Deti sú šikovné a vedia si vybrať, ak by to nebolo pre nich, tak nech si zvolia aj iné športy, ale nech hlavne športujú.

Aké plány máte na jeseň?

Dúfam, že nás nič neprekvapí. Ako sa to otvorilo od februára a trvalo do júna, tak sme mali turbulentné obdobie a každý víkend sme niekde boli. Od septembra, keď začneme, verím, že zase prídu noví členovia. Aj vďaka  festivalu Wanadoo, kde sa sa dobre spropagovali, musím povedať, že sa nám darí. Chceli by sme organizovať viaceré súťaže, ako bola tatranská či oblastná liga. Pred covidovým obdobím sme aj s prezidentom zväzu ako aj pánom primátorom Jánom Ferenčákom mali v pláne zorganizovať Slovenský pohár alebo Majstrovstvá Slovenska v karate. Do Kežmarku by tak prišlo viac ako 600 pretekárov s rodičmi a fanúšikmi.

Ondrej Miškovič