Sladkých sŕdc urobila stovky
8. augusta 2023 16:11,
Prečítané 936x,
ONDREJ MIŠKOVIČ,
Rozhovory
Ľuba Lomnická je medovnikárka, pochádza z Hornej Nitry a už tradične sa zúčastňuje na Európskom ľudovom remesle. Nechýbala ani v tomto roku.
So svojím remeslom začala už v 15 rokoch, keď žezlo prevzala po svojej mame. Od nej pochytila medovnikárske zručnosti. Festival je pre ňu vždy krásnym podujatím. „EĽRO je pripravené so všetkou cťou a plné krásneho programu. Akurát sme v stánku spomínali, že ľudia sú spokojní, tešia sa z rôznych zaujímavých vystúpení, chodia na večerné programy. Taktiež si pochvaľujú remeselníkov, lebo každý sa tu snažíme ukázať svoje remeslo, ako najlepšie vieme,“ skonštatovala Lomnická.
Novinkou tejto doby sú bezlepkové medovníčky. „Ľudia majú rôzne „neduhy“, takže sa musíme a chceme tomu prispôsobiť, aby si prišli na svoje aj takí, ktorí nemôžu pšenicu a lepok,“ prezradila Lomnická.
„Najradšej sa teraz venujem slovenským výšivkám na perníkoch. Čítam knihy z rôznych častí Slovenska a potom to, čo sa naučím, prenášam na medovníky,“ dodala Lomnická, od ktorej si domov odniesli srdiečka viaceré Kežmarčanky i ďalšie návštevníčky.
Ondrej Miškovič, foto: Ondrej Miškovič
03.02.2026
Je to len ticho, čo v izbe sa skrylo Akoby v tebe niečo polnoc odbilo Sedíš tu sám a hľadáš ten správny svet V hrudi máš prázdno no najvzácnejší kvet Niekedy bolí aj to, čo nemá meno Leží to na duši ako umelecké dielo Nie je to rana, čo vidno ju na koži Je to ten pocit, čo ťa každú noc položí Hľadáš tie slová v starých knihách a vetách Stratený v sebe a v [...]
02.02.2026
V starých topánkach sme prešli celý svet krajšieho rána naozaj vtedy nebolo a niet Tvoj smiech mi zvonil ako čistý zvon všetko zlé vtedy muselo ísť hneď von Písali sme mená kriedou na bránu čakali sme spolu na každú novú ranu Bol to ten čas keď nám stačilo málo každé to „mám ťa rád“ za to vážne stálo Prvá láska je náš najlepší štart v hre o šťastie [...]
01.02.2026
Káva na stole mi pomaly chladne Posledný lístok zo stromu padne Dívam sa vonku na prázdne mesto Čakám, že láska bude viac ako len gesto Hľadal som cestu, čo viedla nás domov Dnes je však skrytá pod nánosom stromov Ešte som veril, že máme dosť síl Že niekto ten osud na chvíľu zastavil No čas je len rieka, čo dravá je ako jej prúd Učí nás dávať a učí nás aj [...]
Celá debata | RSS tejto debaty