Kežmarok zaujal v posledných rokoch projektom geotermálneho vrtu. Od prvého povolenia po súčasný stav ubehli už tri roky. O tom, v akom stave sa momentálne nachádza, sme sa zhovárali s Rastislavom Gaľom zo spoločnosti Geovrt Kežmarok, ktorá prevádzkuje geotermálny vrt v našom meste.

Grafické znázornenie projektu geotermálneho vrtu v Kežmarku.

Povoľovací proces takéhoto projektu na Slovensku je veľmi zložitý. „Začína sa otvorením geologickej úlohy, ktorú musíte spracovať a zdokladovať. Následne získate od príslušných štátnych orgánov povolenie na prieskumné územie a potom sa samotný vrt posudzuje v procesoch EIA, pričom sa dbá na jeho vplyv na životné prostredie. Tento krok si vyžaduje veľké odborné kapacity. Tie máme momentálne dosť zdecimované,“ zhrnul prvé tri kroky projektu Rastislav Gaľa.

Po schválení projektu sa pristupuje k realizácii vrtných prác. „V Kežmarku nám tieto práce trvali rok. V tomto roku pred nami stojí štátna hydrodynamická skúška, pri ktorej sa budú skúmať parametre vrtu. Po vyhodnotení parametrov hydrodynamickej skúšky štát dá investorovi povolenie na prevádzku geotermálneho vrtu,“ približuje Gaľa.

Potom mesto spoločne s nami ako investorom podpíše obchodný vzťah založený na zmluve o dodávke vody z geotermálneho vrtu. „Dodávateľ vytvorí pripojenie na geovrt pre kotolňu, následne sa mestská firma napojí na túto prípojku a bude odoberať teplo z geotermálnej vody. Mesto tak v tomto vzťahu bude majiteľom technológií a investor dodávateľom geotermálnej prípojky po múr kotolne. Kotolňa teplo použije na ohrev vody a následne ochladenú geotermálnu vodu vráti dodávateľovi,“ ozrejmil primátor mesta Ján Ferenčák. Vodu tak mesto nespotrebuje a bude odvedená do vodného toku Ľubica.

„Projekty, ktoré spĺňajú kritériá, by mali mať možnosť zrýchleného konania, a to potrebuje podporu na všetkých úrovniach v našom štáte. Ak by sme si to na Slovensku však dali ako prioritu, najmä v súčasnej dobe, keď vnímame energetiku z pohľadu ohrozenia štátu a energetickej bezpečnosti, geotermálna energia by nám ju do značnej miery mohla garantovať,“ dodáva primátor mesta Ján Ferenčák, ktorý pôsobí aj ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

Text a grafika: Ondrej Miškovič