Simona Pavlíková patrí medzi usmiate sestry Nemocnice Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku. Dennodenne sa stará na oddelení dlhodobo chorých o pacientov, pre ktorých je oddelenie často posledným miestom. O jej práci, úspechoch, ale aj rodine sa dočítate v článku.

Už takmer 30 rokov pracuje v zdravotníctve a od samého začiatku sa hrdí svojou pracovnou pozíciou – sestra. Ako úspešnú absolventku Strednej zdravotníckej školy v Poprade ju vietor zavial na chirurgické oddelenie, kde so všetkými svojimi zmyslami absorbovala teoretické vedomosti a praktické zručnosti, ktoré jej postupne odovzdávali jej kolegyne a každodenná prax. „S určitosťou môžem povedať, že už tam som si toto nádherné povolanie zamilovala. Ako dvojnásobnú mamu ma moje kroky a rodinná situácia zaviali na oddelenie dlhodobo chorých, kde pracujem dodnes. Je to veľmi náročné oddelenie z fyzického a psychického hľadiska, keďže sa na našom pracovisku dennodenne stretávame s polymorbídnymi a ťažko chorými pacientmi. Preto chcem touto cestou všetkým svojim kolegyniam a kolegom, ktorí túto vysoko humánnu prácu vykonávajú s láskou a vysokou profesionalitou, vyjadriť svoju úprimnú vďaku, uznanie a spolupatričnosť,“ hovorí kežmarská sestra.

A čo jej vlastne práca sestry dáva? „Vediem ošetrovateľský tím a je to skutočne veľmi náročná, ale inšpiratívna práca. Ďakujem za túto možnosť, veľmi ma to posúva z profesionálneho a ľudského hľadiska vpred. Verím, že všetci spoločne vytvárame maximálny možný psychický a fyzický komfort všetkým našim pacientom aj ich blízkym a je mojou povinnosťou celý náš tím viesť k spokojnosti všetkých zainteresovaných strán,“ odpovedá Simona Pavliková.

Pri svojom pracovnom vyťažení si nájde čas na relax a snaží sa byť pri svojich povinnostiach sestry, mamy, aj babičkou vnučke Dorotke. Nepohrdne dobrým filmom v kine, dobrou knihou či behom. „V slúchadlách si zapnem Kabát a som rada len tak sama so sebou,“ priznáva. Čas rada trávi aj na chatke či s priateľmi.

Hľadajte ženské vzory

„Čo sa týka vnímania ženskosti, je pre mňa absolútnou prioritou, čo žena, ktorá je v mojej blízkosti, vyžaruje. Nebudem tajiť, že mám okolo seba vzory, ktorých prítomnosť vyhľadávam, inšpirujem sa, a aj takto pracujem na sebe,“ hovorí Simona Pavlíková a pokračuje: „Obdivujem ženy, ktoré svojim vystupovaním a verbálnym prejavom dokážu zaujať nielen muža, ale aj inú ženu či ženy v pozitívnom zmysle slova. Rada by som vyzdvihla jemnosť, láskavosť, dobrosrdečnosť, úprimnosť, životný optimizmus, pracovitosť, inteligenciu, kreativitu, prístupnosť, diplomaciu.“

Ženám odkazuje, aby napriek pracovnej a domácej vyťaženosti nezabudli na to, že sú počas každodennej rutiny bezpečným prístavom pre svoje deti a vnúčatá. „Sme úžasnou dcérou pre svojich rodičov. Sme bútľavou vŕbou sestre či kamoške, ktorá potrebuje poradiť s neriešiteľným problémom. Sme pre svoju kolegyňu kamarátkou, na ktorú sa môže s dôverou obrátiť. Sme povzbudením pre niekoho, koho nepoznáme, no na ulici sa nedbalo usmejeme a dáme najavo, že nie je neviditeľný. Sme napriek sychravým dňom slnkom pre všetkých, ktorých máme rady. My ženy sme dostali šancu byť na tomto svete dcérou, matkou, manželkou, sestrou, kamarátkou. Snažme sa preto každé ráno vstávať z postele s vďakou a s pocitom, že ideme využiť všetky svoje možnosti a zanechať svoju stopu v srdciach tých, na ktorých nám najviac záleží. Pretože to všetko okolo nás je bonus, ktorý sme si nejakým spôsobom zaslúžili,“ zakončuje odkaz Simona Pavlíková, inšpiratívna žena z Kežmarku.

Text a foto: Ondrej Miškovič