V 18. a 19. storočí na území Nemecka bola cirkev významným spoločenským a kultúrnym dejateľom. Avšak jej fungovanie a postavenie sa líšilo v závislosti od vierovyznania či politického kontextu. V tomto období dejín došlo k postupnému rozvoju náboženskej slobody i sekularizácii. Ľudia mali viac slobody vo voľbe svojej náboženskej príslušnosti a mohli tak vstúpiť do inej cirkvi alebo vierovyznania. Sekularizácia dostala svoju podstatu a zapríčinila oddelenie cirkvi od politiky a jej postupný úbytok vplyvu na verejný život. Cirkev mala významnú úlohu vo vzdelávaní aj kultúre. Cirkevné inštitúcie, najmä katolícke, prevádzkovali školy, univerzity i knižnice. Duchovní kresťanských cirkví boli dôležitými intelektuálnymi postavami a literárnymi dejateľmi svetových dejín.[1]

Katolícka cirkev bola významnou náboženskou inštitúciou, najmä vo oblasti južného Nemecka, kde bola prevládajúcim vierovyznaním. Bola tesne spojená s politickými štruktúrami a mocou vtedajších katolíckych monarchií. Katolícka cirkev mala veľký vplyv aj na vzdelávanie, kultúru a sociálnu sféru. Protestantizmus bol rozšírený hlavne v severnom a strednom Nemecku. Existovalo viacero protestantských denominácií, vrátane luteránstva, kalvinizmu či rôznych evanjelických zborov. Protestantizmus mal tiež politické zväzky a často viedol aj k spolupráci medzi cirkevnými a svetskými autoritami, čo nie vždy prinieslo tie najlepšie skutočnosti pre ľudí žijúcich v tej dobe.[2]

V 18. a 19. storočí bola aj pravoslávna cirkev v Nemecku prítomná, aj keď jej vplyv a početnosť neboli také výrazné ako v prípade katolíckej či protestantskej cirkvi. Pravoslávna cirkev bola spojená najmä s ruskou komunitou, ktorá bola prítomná v niektorých častiach Nemecka. Významné pravoslávne inštitúcie a chrámy boli zriadené v mestách ako Berlín, Hamburg či Mníchov. Pravoslávne liturgie sa konali prevažne v ruskom jazyku a ich spoločné slávenie slúžilo ako centrum spoločenského a náboženského života pre ruských prisťahovalcov a diplomatov. Pravoslávne kresťanstvo nemalo rovnaký historický vývoj a mocenské zázemie ako tradičné nemecké cirkvi, pochádzajúce zo západu. Napriek tomu pravoslávna cirkev však mala svoju existenciu a prinášala náboženskú a kultúrnu identitu ruských komunít v Nemecku. [3]

Je dôležité si uvedomiť, že spomínané aspekty cirkevného života v období nemeckého idealizmu poskytujú iba všeobecný prehľad o fungovaní cirkvi v Nemecku v danom období. Existovali regionálne rozdiely a náboženská situácia sa postupne menila v priebehu storočí v dôsledku politických, sociálnych aj intelektuálnych zmien. Nemeckí idealisti boli ovplyvnení hlavne cirkevným západom.

[1]          Porov. FICHTE, J. G.: Výber z diela. s. 50 – 51.

[2]          Porov. KING, P. J.: Sto filozofov. Život a dielo najvýznamnejších svetových mysliteľov. s. 107 – 115.

[3]          Porov. FICHTE, J. G.: Výber z diela. s. 43.