1. Ďakujem za roky, čo formovali srdce moje,
za tiché rána, keď v tichu zvádzal som svoje boje,
za bratov, čo stáli pri mne aj v skúške,
za nádej, čo rástla aj na konci púšte.
No cesta ma volala za brány,
aby som našiel pokoj, čo mi bol darovaný.

R: Tvoj hlas ma viedol, Pane môj, tam, kde mám ísť,
aj keď svet ma súdil, Ty niesol si môj kríž
Ty vieš, kde som stál a čo v srdci nosím,
Tebe dám môj život, nech si ma vedieš sám, to dnes prosím.

2. Videl som veľa tvárí a že úsmev skrýva bolesť,
aj úsudky rýchle, čo pravdu nepoznajú a ničia povesť
no naučil som sa milovať aj tých, čo zraňujú,
lebo Tvoja láska nepočíta rany, čo kríž ozdobujú
Odchodom nestrácam, len kráčam ďalej k sebe,
verím, že Tvoj plán od môjho väčší nie je.

R: Tvoj hlas ma viedol, Pane môj, tam, kde mám ísť,
aj keď svet ma súdil, Ty niesol si môj kríž
Ty vieš, kde som stál a čo v srdci nosím,
Tebe dám môj život, nech si ma vedieš sám, to dnes prosím.

3. Keď počujem slová, čo chcú lámať moje meno,
dvíham oči k Tebe, lebo Tebe sa tiež tak chcelo
Si svedok môjho zápasu aj radosti,
v Tvojich dlaniach je skryté všetko čím som pohostil.
A tak ďakujem za cestu, ktorá ma učí odznova
že láska aj nenávisť prekoná

R: Tvoj hlas ma viedol, Pane môj, tam, kde mám ísť,
aj keď svet ma súdil, Ty niesol si môj kríž
Ty vieš, kde som stál a čo v srdci nosím,
Tebe dám môj život, nech si ma vedieš sám, to dnes prosím.

4. Nech moje kroky stále hovoria o Tebe,
o pravde, čo umlčať sa nevie
o milosti, čo ma viedla domov
O láske, ktorá našla sa – na dreve stromov