Rodený Kežmarčan Miroslav Kulanga sa dlhodobo venuje očnému lekárstvu a po úspešnom absolvovaní viacerých zahraničných škôl sa rozhodol vrátiť do regiónu a odovzdať svoje skúsenosti ľuďom, ktorých dlhodobo trápi zrak.

Mohli by ste sa v krátkosti predstaviť naším čitateľom?

Volám sa Dr. Miroslav Kulanga a narodil som sa v roku 1980 v Kežmarku. Vyrastal som v Tatranskej Lomnici. V Poprade som navštevoval nemecké bilingválne gymnázium. Jeho ukončením som dostal možnosť študovať na zahraničných univerzitách. V roku 2000 som nastúpil na štúdium medicíny v nemeckom Göttingene na Univerzite Georga-Augusta, ktoré som neskôr rozšíril o doktorandské štúdium III. stupňa s dizertačnou prácou k neurologickému ochoreniu skleróze multiplex. V roku 2011 som začal rezidentské štúdium na očnej univerzitnej klinike. V apríli 2016 som v Paríži zložil európsku atestáciu z oftalmológie a získal prestížny titul FEBO (Fellow of European Board of Ophthalmology) a v máji 2016 som úspešne zložil aj nemeckú atestáciu z oftalmológie.

Čomu ste sa venovali v posledných rokoch lekárskej praxe?

Zameriaval som sa na ochorenia sietnice, ktoré som aj operoval. Práve chirurgické skúsenosti mi pomohli rozhodnúť spôsob liečby zo širšieho pohľadu a predpovedať priebeh ochorenia presnejšie. Mojimi učiteľmi bol súčasný prezident Nemeckej oftalmologickej spoločnosti prof. Dr. Hans Hoerauf a viceprezident Nemeckej retinologickej spoločnosti prof. Dr. Nicolas Feltgen. Okrem klinickej praxe som sa venoval aj výučbe študentov medicíny, vedeckému výskumu a prednáškovej činnosti. Posledné dva roky som pôsobil ako primár južnej oblasti Šlesvicka-Holštýnska s ambulanciami v mestách Pinneberg a Uetersen pre spoločnosť NordBlick. V januári tohto roku som sa po 20 rokoch vrátil späť do rodných Tatier a v júni sa mi v Poprade podarilo otvoriť vlastnú očnú kliniku. Do nášho regiónu prinášam špičkovú prístrojovú diagnostiku a liečbu očných ochorení podľa medzinárodných štandardov. Popri mojej odbornosti kladiem na prvé miesto láskavý prístup a úctu k mojim pacientom.

Prečo ste sa rozhodli práve pre očné lekárstvo?

Veľmi ma ovplyvnila vojenská civilná služba, ktorú som vykonával ešte pred štúdiom medicíny na očnom oddelení v popradskej nemocnici. Tam som spoznal aj inštrumentárku Janku Sedlákovú, ktorá je teraz mojou sestričkou v ambulancii. Už vtedy sme snívali o otvorení vlastnej kliniky. Ale až neskôr som vedel konkrétne pomenovať pravé dôvody. Strata zraku veľmi ovplyvní kvalitu života. O to krajšie je vidieť rozžiarenú tvár pacienta, ak sa nám to podarí zvrátiť. Ako očný lekári sa staráme o zrak človeka od narodenia až do konca jeho života. Aj veľmi starým pacientom dokážeme efektívne pomôcť. A oči nie sú len okná do sveta, sú aj brána do duše. Často práve na sietnici dokážeme odhaliť ochorenia celého tela, o ktorých pacient ešte nevedel. Príkladom je vysoký krvný tlak, cukrovka alebo stresom podmienené podmytie sietnice. Je krásne byť špecialista na tento obor a nie je to len o predpisovaní okuliarov.

Aké robia ľudia pri práci základné chyby, ktoré im zhoršujú zrak?

Žijeme v technickej dobe. Dnes už asi každý má mobil, počítač, televízor. Čerpáme z nich informácie. Pri tom sa sústredíme a dochádza k tomu, že často málo žmurkáme. Normálne by to malo byť 15-krát za minútu. Ak pozeráme na monitor, je to často len 5- až 6-krát. Dôsledkom sú suché oči, čo dnes môžeme zahrnúť ku civilizačným ochoreniam. Ďalším faktorom týchto technických vymožeností je modré svetlo, ktoré vyžarujú. To registrujú naše oči a posielajú signál do takzvaného tretieho oka, ktoré je časťou mozgu a nazýva sa epifýza. Práve týmto modrým svetlom dochádza v ňom k zastaveniu produkcie melatonínu, ktorý je zodpovedný za dobrý spánok. Preto by sme večer a hlavne v posteli už na mobil nemali pozerať. Novšie zariadenia už dnes majú nočný režim, ktorý zníži intenzitu modrého svetla.

Mnohým z nás, keď sme boli malí, rodičia hovorili, aby sme jedli veľa mrkvy, aby sme mali zdravé oči. Čo je na tom pravdy a môže i strava prospievať očnému zdraviu?

Nuž je to pravda. Mrkva obsahuje prírodný betakarotén. V tele funguje ako antioxidant a z jednej molekuly betakaroténu vzniknú dve molekuly vitamínu A. Práve tento vitamín je nevyhnutný pre funkciu fotoreceptorov sietnice, ktoré vnímajú svetlo. Jeho nedostatok vedie k šeroslepote a suchým očiam. Strava je pre zdravie očí veľmi dôležitá. Je rad látok, bez ktorých sa dobrý zrak nezaobíde. Ako už každý vie, veľa zeleniny a ovocia platí aj pre zrak. Okrem vitamínu A sú dôležité aj antioxidanty luteín a zeaxantin. Tieto fungujú ako slnečné okuliare a chránia sietnicu pred UV žiarením. Nachádzajú sa vo vaječnom žĺtku, špenáte, keli, hrášku a petržlene. Omega-3 mastné kyseliny môžu pomôcť suchým očiam a zápalom viečok, ktoré sú s nimi často spojené. Nachádzajú sa v rybacom oleji, ktoré dnes dostať už aj ako kapsuly. Takisto aj vitamíny C a E majú dôležitú úlohu ako antioxidanty v očiach. Vitamín C má najvyššiu koncentráciu z celého tela práve v oku a predpokladá sa, že jeho nedostatok zohráva úlohu pri tvorbe šedého zákalu.

Kedy je najvyšší čas navštíviť očného lekára?

Čím skôr, tým lepšie. Zrak sa vyvíja od narodenia a práve jeho vývin na začiatku života určí, ako človek bude vidieť po celý svoj neskorší život. Každá etapa života má svoje typické ochorenia zraku a čím skôr ich odhalíme, tým väčšia šanca je, že dokážeme ešte včas pomôcť. Ak niekto nemá problémy s očami, tak odporúčame pravidelné preventívne prehliadky do šesťdesiatky každé 2 roky a po šesťdesiatke každý rok. Deti by mali prvýkrát navštíviť očného lekára v 6. mesiaci. Druhé vyšetrenie v 3 rokoch. Každé dieťa by malo podstúpiť očné vyšetrenie pred nástupom do školy a potom každý 1 až 2 roky.

S akými príkladmi z praxe sa stretávate? Prídu ľudia za vami už keď je to veľmi zlé, alebo chodia preventívne?

Pacientov môžem rozdeliť asi do troch skupín. Niektorí sú naozaj vzorní a chodia na preventívne prehliadky už od mladého veku, aj keď nemajú žiadne príznaky. Druhá časť pacientov príde, až keď majú problémy. Nuž a tá tretia skupina zasa čaká, že to prejde samo a až keď to neprechádza, tak prídu. To je často už neskoro. Veľa pacientov sa potom mylne domnieva, že poruchu ich zraku dokážeme zlepšiť okuliarmi. Najmä ochorenia sietnice, zeleného zákalu a cukrovky však prinášajú zmeny, ktoré sa nedajú vrátiť späť. Ani okuliarmi.

Majú sa čoho báť? Je to bolestivé?

Práve naopak. Vyšetrenie je rýchle a bezbolestné. Zvládnu ho i malé detičky. Začíname dotazníkom, v ktorom sa pýtame na ochorenia v rodine, ale aj ochorenia mimo očí. Potom sestrička posadí pacienta k prvému prístroju, ktorý za niekoľko sekúnd zmeria potrebné dioptrie. Ak je potrebné vyšetriť aj očné pozadie, tak sa zrenička rozšíri kvapkami. Pacient potom vidí zahmlene na 4 – 6 hodín. Odporúča sa preto prísť v sprievode s príbuzným a v ten deň už nešoférovať. Podľa potreby môže lekár vykonať ešte ďalšie vyšetrenia. V záverečnom rozhovore vysvetlí pacientovi všetky nálezy, podľa potreby odporučí liečbu a určí čas ďalšej kontroly.

Ondrej Miškovič