Jeden okamih svet náš mení o základu
Ako bezradný, čakám aj ja dnes na radu
Nakoľko je tento svet zlý?
Koľko krížov znesie On a koľko my?
Už zlodej kričí chyťte zlodeja, ako keby sám nekradol
Cela s mrežami sa im chce zmeniť na dom
I tak asi nikto nepovie, prečo vlastne to tak je
Ako malý, čakám aj ja na znamenie
Keď sa tu vraždí pre slová, nie od hladu
Milujeme peniaze, nie osobu či postavu
Asi zapálené bude menej horieť
Rým básne menej bolieť
Tak ako mladí čakajú na svadbu, neviem sa dočkať slobody
I tak nejeden požiar bol zaslzený od vody
Nemyslím si, že niečo sa tu mení, veď mladosť ostáva s nami
A dnes sa len pýtam: „Kde tí mladí ostali?“
Keď sme Mor ho! vymenili za statusy
Už aj človeka, smieš rozhodiť na kusy
Špiny stále veľa, odvahy málo ostalo
Nemyslím si, že mnohým sa ráčiť zaspalo
I odvahou ostáva, zomrieť v boji
Raz sa náš svet do jedného spojí
O dni bez krvi, bez vojny a nelásky
Viditeľný sen, kde netrháš sedmokrásky
A dnes človek vie, že „Ich krvou“ sa výzvou stalo
A dnes človek netuší, či nám toto mnohé neprebralo …
Celá debata | RSS tejto debaty