Mesto už spí, len my dvaja sme tak smelí, píšeme príbeh, čo do sŕdc sme si zapísať chceli. Tvoj pohľad je prístav, kde končia sa búrky na konci ciest čítam ťa potichu, bez jednej výčitky mi znovu neuteč Svet vonku utíchol, ostal len tvoj dych, najkrajšia melódia zo všetkých tých tichých. Možno sme blázni, čo hľadajú raj, no ak je to sen, tak ma nezobúdzaj. […]
Pokračovanie článku
