V 18. a 19. storočí v Nemecku sa udiali významné politické udalosti a zmeny, ktoré ovplyvnili politickú krajinu a formovanie moderného nemeckého štátu. Medzi najvýznamnejšie politické medzníky patrili, Prusky absolutizmus, Francúzske revolučné vojny, Viedenský kongres, Nemecký zväz, tvorba revolučných hnutí v roku 1848 a Bismarckova konsolidácia. Tieto udalosti a zmeny v politike v 18. a 19. storočí v Nemecku viedli k postupnej formovaniu moderného nemeckého štátu a položili základy pre jeho ďalší politický, hospodársky, spoločenský i filozofický rozvoj.

Spoločnosť v Nemecku v 18. a 19. storočí prešla významnými sociálnymi, politickými a kultúrnymi zmenami. Na začiatku 18. storočia bola nemecká spoločnosť ešte značne ovplyvnená feudálnymi štruktúrami a v tejto dobe neexistuje jedna a samostatne jestvujúca náuka o Bohu a v mnohých prípadoch je vzácnosťou, že sa u filozofoch vôbec Christos objavuje. Hlavnou témou sa stáva sloboda, štátnosť a ľudské osvietenie. [1] Väčšina nemeckých území bolo rozdelená na množstvo malých kniežatstiev a panstiev, ktoré boli riadené šľachtou a katolíckou cirkvou. Feudálne štruktúry obmedzovali sociálnu mobilitu a podnikateľské aktivity. V priebehu 18. storočia dochádzalo k zvýšenému osídľovaniu vidieckych oblastí a rozvoju priemyslu. Vznikali nové mestá a hospodárstvo prechádzalo z tradičného agrárneho charakteru na industrializáciu. Tieto zmeny viedli k urbanizácii a zvýšenej migrácii obyvateľstva. [2]

V 18. storočí sa Nemecko stalo centrom osvietenstva a intelektuálnej revolúcie. Filozofia, prírodné vedy a umenie zažívali obdobie rozkvetu. Vynikajúci myslitelia, ako Immanuel Kant, Johann Wolfgang von Goethe a Friedrich Schiller, ovplyvnili kultúru a myšlienkový vývoj v tomto období. Neostávali pri hodnotení spoločenskej situácie ale venovali sa i aktívnemu chápaniu Christovho posolstva.

V prvých desaťročiach 19. storočia malo Nemecko vážne dôsledky vojnou a politickými zmenami, najmä vplyvom Napoleona Bonaparteho. Väčšina nemeckých území bola zjednotená pod francúzskym vplyvom a vznikla tak Rýnska únia. Po páde Napoleona nasledovalo obdobie obnovy a vznik mnohých nemeckých štátov. [3] Nemecké národné hnutie sa po vojne stalo silným, s cieľom zjednotiť rôzne nemecké štáty do jedného národa. Romantizmus, ktorý v tomto období prežíval vzlet, presadzoval vášeň pre národnú kultúru, jazyk a tradície. [4]

Nemecko zažilo v 19. storočí prvú a druhú priemyselnú revolúciu. Industrializácia priniesla výrazný rozvoj tovární, železníc, baníctva a manufaktúry. Tieto zmeny mali vplyv na transformáciu spoločnosti, urbanizáciu, vznik nových povolaní a zvýšenie sociálnej mobility a v neposlednom rade i na filozofiu, ktorá sa vtedy v Nemecku kreovala. Fichte to v tejto dobe označil ako prebudenie vnímania spoločnosti. [5]

V 19. storočí Otto von Bismarck zohral významnú úlohu pri formovaní moderného Nemecka. Bol hlavným architektom procesu nemeckej jednoty a založenia Nemeckého cisárstva. Jeho politická kariéra a diplomacia viedli k vojenskému víťazstvu nad Dánskom, Rakúskom a Francúzskom a k vytvoreniu nemeckej národnej identity, ktorá formovala nemecký idealizmus ako i vieru a veriacich v tej dobe. [6]

[1]          Porov. ARNZENBACHER, A.: Úvod do filozofie. s. 267.

[2]          Porov. HEGEL, G. W. F.: Filozofia dejín. In: HEGEL, G. W. F., KANT, I: Čistý rozum. s. 7.

[3]          Porov. FICHTE, J. G.: Výber z diela. s. 5.

[4]          Porov. KING, P. J.: Sto filozofov. Život a dielo najvýznamnejších svetových mysliteľov. s. 116.

[5]          Porov. FICHTE, J. G.: Výber z diela. s. 43 – 45.

[6]          Porov. KING, P. J.: Sto filozofov. Život a dielo najvýznamnejších svetových mysliteľov. s. 117 – 119.