Medzi remeselníkmi v niektorých remeslách sa objavovali i mladí pokračovatelia tradičných remesiel, medzi nimi bol aj zvonolejár Jakub Vorobeľ.

Odlievaniu kostolných zvonov tradičnou stredovekou technológiou sa Jakub Vorobeľ venuje od svojich 14-tich rokov. „Moje remeslo začala túžba a celé to začalo tým, že som chcel ísť do kostola ručne zvoniť na zvony, no tam ma nechceli púšťať pretože sebou malý ešte vtedy. Tak sa báli, že spadnem, lebo u nás v okolí Stropkova nie sú žiadne zvonice voľne sprístupnené. Všetko bolo také staré, neprístupné a zanedbané, takže ma tam nepúšťali, lebo sa báli, že sa so mnou prepadne podlaha alebo spadnem, alebo nejaký tam bol rebrík starý na ktorý by som nevyšiel,“ spomína Vorobeľ a pokračuje: „To, že ma nikde nepúšťali vo mne vyvolalo túžbu a povedal som si, že ak ma tam nechcú pustiť, tak si musím vyrobiť sám zvon. Chcel som teda si vyrobiť vlastný zvon, aby som si mohol teda zvoniť kedy chcem,“ povedal s úsmevom remeselník.

Vorobeľ sa začal zamýšľať nad tým, že si chce vyrobiť vlastný zvon, ale ako ho vyrobiť? Technológiu ako na to, začal hľadať na internete a potom ako sám vraví, len skúšal a skúšal. „Na internete sú nejaké akože také že poznatky o tom, že vieme – toto je pôvod, tu mal zvon nejaký vnútorný diel, akú mal formu, vieme si nájsť nejaký model či diel ale nikde nie je napísané ako vyrobím tento diel na zvon, ktorý je už uliaty, alebo ako celý zvon vyskladať, aby to jednoducho ladilo,“ povedal mladý remeselník.

Kňazi alebo respektíve správcovia farností často idú kvôli zvonom i do Poľska s tým, že si myslia, že tam to je nejako lepšie alebo lacnejšie, no Vorobeľ pripomína, že výroba kvalitného zvona si vyžaduje čas a ľudská ruka v jeho tvorbe má dôležitú úlohu pri celkovom doladzovaní tónu. Postup pri odlievaní zvonu popísal slovami: „Postupnosť je taká, že prídem najprv do nejakého kostola, kde už v prípade, že už nejaké zvony sú, tak musím zvoliť ten správny tón. Zisťujem aké možnosti máme a počítam, či do daného prostredia tón pasuje. Ak sa v chráme zvon nenachádza, tak je to tiež vecou výpočtu toho správneho tónu,“ hovorí Vorobeľ. Po uliatí zvonu tón už nevie zmeniť ale dokáže dobrúsiť a doladiť nejaké centy tónu, aby niekde klesli.

Svojím remeslom dokázal, že sklamanie sa vie premeniť na šikovnosť a jeho zvony sa rozoznievajú v pravoslávnych chrámoch v okolí Sniny, ale aj na Orave či Bardejove.

Ondrej Miškovič, foto: Ondrej Miškovič