Po Štúrovi a Štefánikovi aj Dubček
13. januára 2022 21:00,
Prečítané 2 316x,
ONDREJ MIŠKOVIČ,
Aktuality
V posledných dňoch roka 2021 vyšla štrnásta pamätná slovenská eurominca. Nesie podobizeň Alexandra Dubčeka.
Kto neprežil Pražskú jar a obrodný rok 1968, už asi ťažko zhodnotí osobnosť Alexandra Dubčeka. „Padla cenzúra, obnovila sa gréckokatolícka cirkev, skauting, miestne odbory Matice slovenskej, žili sme tak voľne ako nikdy. Žiaľ, táto sloboda netrvala dlho, ale zažili sme, ako by to raz mohlo u nás vyzerať. A čo ešte bolo a teraz nie je: úžasná súdržnosť ľudí,“ priblížila historička Nora Baráthová.
Vľavo od podobizne Alexandra Dubčeka je v opise vnútorného kruhu názov štátu. V spodnej časti portrétu je v dvoch riadkoch meno a priezvisko Alexander Dubček. Pod nimi sú v dvoch riadkoch letopočty jeho narodenia a úmrtia 1921 a 1992. Vpravo od portrétu je v opise vnútorného kruhu letopočet 2021, pod ktorým je značka Mincovne Kremnica, štátny podnik, ktorú tvorí skratka MK umiestnená medzi dvoma razidlami. Štylizované iniciálky autora výtvarného návrhu národnej strany pamätnej euromince Branislava Ronaia (BR) sú pri spodnom okraji vnútorného kruhu. Vo vonkajšom prstenci pamätnej euromince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie.
Ondrej Miškovič, foto: NBS
03.02.2026
Je to len ticho, čo v izbe sa skrylo Akoby v tebe niečo polnoc odbilo Sedíš tu sám a hľadáš ten správny svet V hrudi máš prázdno no najvzácnejší kvet Niekedy bolí aj to, čo nemá meno Leží to na duši ako umelecké dielo Nie je to rana, čo vidno ju na koži Je to ten pocit, čo ťa každú noc položí Hľadáš tie slová v starých knihách a vetách Stratený v sebe a v [...]
02.02.2026
V starých topánkach sme prešli celý svet krajšieho rána naozaj vtedy nebolo a niet Tvoj smiech mi zvonil ako čistý zvon všetko zlé vtedy muselo ísť hneď von Písali sme mená kriedou na bránu čakali sme spolu na každú novú ranu Bol to ten čas keď nám stačilo málo každé to „mám ťa rád“ za to vážne stálo Prvá láska je náš najlepší štart v hre o šťastie [...]
01.02.2026
Káva na stole mi pomaly chladne Posledný lístok zo stromu padne Dívam sa vonku na prázdne mesto Čakám, že láska bude viac ako len gesto Hľadal som cestu, čo viedla nás domov Dnes je však skrytá pod nánosom stromov Ešte som veril, že máme dosť síl Že niekto ten osud na chvíľu zastavil No čas je len rieka, čo dravá je ako jej prúd Učí nás dávať a učí nás aj [...]
a dokonca nik nepreskúmal, či sa ako batoľa... ...
iste, ale jeho činnosť v päťdesiatich rokoch... ...
kiež by dnešní naší vládcovia mali toľko cti,... ...
.. vrchného komunistu si dávajú na pamätnú... ...
Nuž čo, mal výročie. Aj ked ako politická... ...
Celá debata | RSS tejto debaty