Výroky Daniela Maróthyho o národe
24. októbra 2020 12:00,
Prečítané 1 858x,
ONDREJ MIŠKOVIČ,
Štúrovská generácia
Maróthy Daniel sa narodil 14. apríla 1825 v Maškovej a zomrel 18. apríla 1878 v Ľuboreči. Bol aktívnym podporovateľom Ľudovíta Štúra a propagátorom jeho myšlienok.
„Jeden objimať Národ buďeme, A v objímáňi tom si padňeme Jeden v druhjeho náručja.“ (Daniel Maróthy; Dvojaká ľúbosť; 1851)
„Milujťe Boha, Národ a sebä.“ (Daniel Maróthy; Dvojaká ľúbosť; 1851)
„No, nášho Ľudovíta nekonečná láska k národu a k jeho nádeji – mládeži slovenskej – postarala sa o to, aby sme celkom opustení a osiralí neboli.“ (Daniel Maróthy; Rozpomienky na dni peknej mladosti; 1851)
„Pravda i zaspali mnohí, i hlivejú mnohí, i odpadli mnohí z tých, ktorých Štiavnica a Bratislava odchovaly na verných prsiach svojich; i hlásia sa mnohí pokrytsky k nám a vydávajú sa za našich — ale hadov chovajú pre národ náš, v odcudzenej, odnárodnenej, zpotvorenej pereputi!“ (Daniel Maróthy; Rozpomienky na dni peknej mladosti; 1851)
„Velikí Národ vstupuje!“ (Daniel Maróthy; Dvojaká ľúbosť; 1851)
13.09.2025
Mal som pred tridsiatkou asi jeden deň Rozhodol som sa, že doma nebudem Sadol som na vlak do Popradu A zahlásil Paríž a na jednu ranu Vtom z rána budíme sa v kupé štyria Niekde v Rakúsku, Arab, Černoch, Ukrajinec i ja Príde pán, že vlak sa pokazil Tak nás černoch s ružovým kufrom zarazil Že on cestu pozná a na správny vlak zavedie Zrazu sme v opačnom smere, ktorý nikde [...]
12.09.2025
Keď prvýkrát som ťa uvidel, svet okolo sa utíšil. V očiach tvojich mi znel tón, ktorý som precítil Neznámy pocit srdce odvtedy hreje, náhle ticho piesňou zneje. Každý krok mi k tebe vedie, láska kráča po tom chodníku k viere. Úsmev tvoj mi deň rozžiari, ako slnko na rannej tvári. Dotyk ruky je Tvoja jemná sila, celý náš svet sa v ňom ukrýva. Zrazu v srdci rozkvitá [...]
11.09.2025
Na lúke si si sadla vedľa do trávy, a vravíš: „Máš to tvrdé pod sebou?“ Ja rýchlo šepkám: „To je len kus potravy,“ A zrazu krava ju žrala pred Tebou Raz si mi povedala: „Chcem niečo dlhšie!“ ja ponúkol som ti varechu, Keď jedli sme klobásy, zrazu vravíš: „To páli,“ a krútiš hlavou, že vraj som divoký, ja len sa smejem, no iné to omámi keď [...]
Celá debata | RSS tejto debaty