Kuzmány Karol sa narodil 16. november 1806 v Brezne a zomrel 14. augusta 1866 v Štubnianských Tepliciach. Bol významný slovenský spisovateľ, novinár a estetik, priekopník slovenskej prekladovej literatúry, spoluzakladateľ a v rokoch 1863–1866 podpredseda Matice slovenskej, evanjelický farár a biskup.

„Ale veru i básnici by si mali väčšmi vážiť národný spôsob, alebo jedine podľa neho skladať svoje básne, a to i čo do formy, i čo do látky.“ (Karol Kuzmány;Ladislav; 1834)

„Budúcnosť Srbska, ako i všetkých ilýrskych Slovanov, prebudených už k národnému životu, je iste veľká. Tam ešte nikto neunikol svojmu národu, a to ani v mravnom, ani v duševnom ohľade. Veľkú časť ich náboženstva tvorí láska k vlasti a k národu.“ (Karol Kuzmány;Ladislav; 1834)

„Čokoľvek u nás vynikne, to sa samo odtrhne od národa, a inam presadí, takže náš pospolitý ľud nemá nijakého iného prospechu zo vzdelanosti vyšších vrstiev, iba ak ten, že sa tiež stáva dychtivým po cudzom.“ (Karol Kuzmány;Ladislav; 1834)

„Čože sa môže prirovnať našim slovanským prostonárodným piesňam?“ (Karol Kuzmány;Ladislav; 1834)

„Do zbroja, Slovania, za národ a slávu, bleskom hromov divých na pomstu krvavú“ (Karol Kuzmány; Na deň 16. marca 1848; 1848)

„Hej, či ty tvoj národ verne znáš?“ (Karol Kuzmány; Na deň 16. marca 1848; 1848)

„Chtiac ubiť národ, zrazu si onemel a na vlastnej si šibeni scepenel!“ (Karol Kuzmány; Básne zo 60-tych rokov; 1857)

„Já svolávám národ do Soboru, by pastýře volil sobě národ.“ (Karol Kuzmány;Verše drobné; 1835)

„Je to veru vec hodná úvahy, že krásne umenia vznikli, vzrástli a zdokonalili sa u všetkých národov v službe náboženstva.“ (Karol Kuzmány;Ladislav; 1834)

„K národu môjmu nepredieraj sa mi!“ (Karol Kuzmány;Verše drobné; 1835)

„Matkou mou jen sláva jest národu.“ (Karol Kuzmány;Básne z 30-tych rokov; 1834)

„Miluj národ horlivo.“ (Karol Kuzmány; Básne zo 60-tych rokov; 1857)

„Mir ti, i tvojmu národu!“ (Karol Kuzmány; Básne zo 60-tych rokov; 1857)

„Mnohí mudráci chcú tento národ potupiť, vyčítajúc mu surovosť mravov a duchovnú nevzdelanosť.“ (Karol Kuzmány;Ladislav; 1834)

„Pravoslavný národ to Slováci: Ó, kdes ty má pravoslavná choti, Pravoslavná choti má, Slovensko?“ (Karol Kuzmány;Verše drobné; 1835)

„Prines kameň k stavaniu tomu: život národnosti vernej.“ (Karol Kuzmány; Básne zo 60-tych rokov; 1857)

„Sláva! Sláva kráľovi a sláva národu!“ (Karol Kuzmány;Verše drobné; 1835)

„Slávim ťa, došlý od Vltavy brehov k tatranským výškam, ty anjel národa, čo mu svetlo do tmy bludiska i potechu v hryzotách prinášaš.“ (Karol Kuzmány;Ladislav; 1834)

„Som Slovák, moja krv kypí, keď had na môj národ sipí, a surma zaznie do boja ochrániť voľnosť pokoja.“ (Karol Kuzmány;Ladislav; 1834)

„Stál som na brehu hrobu, z ktorého temer po dvoch tisícročiach národ, čo do počtu neveľký, ale vo svojom dávnoveku honosiaci sa najväčšou slávou medzi všetkými národmi sveta a tou slávou akoby zaviaty, povstal.“ (Karol Kuzmány;Ladislav; 1834)

„Súď vás Boh, národy, čo ste nás hubili; Slovák, nikdy nebuď poškvrnený pomstou.“ (Karol Kuzmány;Ladislav; 1834)

„Tajdi mi z očú s podvodnými klamy, k národu môjmu nepredieraj sa mi!“ (Karol Kuzmány; Básne zo 60-tych rokov; 1857)

„Už je v ľudstve po ľuďoch veta: Zhynie ten slovenský národ!“ (Karol Kuzmány;Verše drobné; 1835)

„Verím, slovenský ľud že je národom.“ (Karol Kuzmány;Verše drobné; 1835)

„Všudy pozdrav milého Slováka, zbuď v něm oheň lásky, oheň lásky ku své milé reči; zbuď v něm oheň lásky, oheň lásky ku svému národu!“ (Karol Kuzmány; Básnické preklady; 1863)

„Zemän, mešťan i sedliak bude brat bratovi, keď za národ zahorí srdce Slovákovi.“ (Karol Kuzmány;Verše drobné; 1835)