Výroky Daniela Maróthyho o národe
24. októbra 2020 12:00,
Prečítané 2 133x,
ONDREJ MIŠKOVIČ,
Štúrovská generácia
Maróthy Daniel sa narodil 14. apríla 1825 v Maškovej a zomrel 18. apríla 1878 v Ľuboreči. Bol aktívnym podporovateľom Ľudovíta Štúra a propagátorom jeho myšlienok.
„Jeden objimať Národ buďeme, A v objímáňi tom si padňeme Jeden v druhjeho náručja.“ (Daniel Maróthy; Dvojaká ľúbosť; 1851)
„Milujťe Boha, Národ a sebä.“ (Daniel Maróthy; Dvojaká ľúbosť; 1851)
„No, nášho Ľudovíta nekonečná láska k národu a k jeho nádeji – mládeži slovenskej – postarala sa o to, aby sme celkom opustení a osiralí neboli.“ (Daniel Maróthy; Rozpomienky na dni peknej mladosti; 1851)
„Pravda i zaspali mnohí, i hlivejú mnohí, i odpadli mnohí z tých, ktorých Štiavnica a Bratislava odchovaly na verných prsiach svojich; i hlásia sa mnohí pokrytsky k nám a vydávajú sa za našich — ale hadov chovajú pre národ náš, v odcudzenej, odnárodnenej, zpotvorenej pereputi!“ (Daniel Maróthy; Rozpomienky na dni peknej mladosti; 1851)
„Velikí Národ vstupuje!“ (Daniel Maróthy; Dvojaká ľúbosť; 1851)
03.02.2026
Je to len ticho, čo v izbe sa skrylo Akoby v tebe niečo polnoc odbilo Sedíš tu sám a hľadáš ten správny svet V hrudi máš prázdno no najvzácnejší kvet Niekedy bolí aj to, čo nemá meno Leží to na duši ako umelecké dielo Nie je to rana, čo vidno ju na koži Je to ten pocit, čo ťa každú noc položí Hľadáš tie slová v starých knihách a vetách Stratený v sebe a v [...]
02.02.2026
V starých topánkach sme prešli celý svet krajšieho rána naozaj vtedy nebolo a niet Tvoj smiech mi zvonil ako čistý zvon všetko zlé vtedy muselo ísť hneď von Písali sme mená kriedou na bránu čakali sme spolu na každú novú ranu Bol to ten čas keď nám stačilo málo každé to „mám ťa rád“ za to vážne stálo Prvá láska je náš najlepší štart v hre o šťastie [...]
01.02.2026
Káva na stole mi pomaly chladne Posledný lístok zo stromu padne Dívam sa vonku na prázdne mesto Čakám, že láska bude viac ako len gesto Hľadal som cestu, čo viedla nás domov Dnes je však skrytá pod nánosom stromov Ešte som veril, že máme dosť síl Že niekto ten osud na chvíľu zastavil No čas je len rieka, čo dravá je ako jej prúd Učí nás dávať a učí nás aj [...]
Celá debata | RSS tejto debaty