Pauliny-Tóth Viliam sa narodil 3. júna 1826 v Senici a zomrel 6. mája 1877 v Martine. Bol slovenský politik, básnik a publicista.

„A prečo by som nebol rojčil? Bolo mi dvadsať rokov, žil som ako ryba vo vode, bez starosti, bez žalosti, dostupný každému nežnému citu lásky k poézii, k národu a k spanilým jeho dcéram.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Slovenský pravopis; 1867)

„A skutočne, takmer nemožno veríť, že by ten, kto počul jeho reči a zahorel raz svätou láskou k svojmu rodu, mohol kedy zabudnúť na svoj národ.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Povesť o Turovi; 1850)

„A ver mi, nie iba rod sám, ale i reč a vychovanie určujú človeka podľa jeho národnosti.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Trinásta pieseň; 1862)

„Bože daj, aby tak bolo, aby rok 1864 stal sa svedkom stelesnenia rovnoprávnosti národov, svedkom šťastia a slávy národa slovenského!“ (Viliam Pauliny-Tóth; Nový rok; 1864)

„Bože, jenž si tiež k obrazu svojmu stvoril národ náš holubičí: výslychu popraj i ľudu Svojmu, keď pomoc prosiac volá, kričí.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Básne; 1877)

„Brata slovenského na národnom poli, ako on pracovať za svoj národ volí.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Básne; 1877)

„Či národ môže byť slobodným, keď mu vytisli jeho reč z verejnosti, z cirkvi, zo škôl a úradov?“ (Viliam Pauliny-Tóth; Škola a život; 1862)

„Či nemáte vlasť, vieru, národ? Či neľúbite svoju domovinu, rodinu, svoj ľud? Či vám je nie pôžitok na jích zveľadku, blahu a sláve dejstvovať?“ (Viliam Pauliny-Tóth; Dva hráči. Pravdivá událosť; 1866)

„Čo Ľudovít Štúr bol svojmu národu, čo on vykonal, koľko spiacich prebudil, chladných ohrial a slabých utužil, s akými prekážkami potýkal sa nezdolným duchom, to vieme všetci, ktorí poznáme jeho život.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Škola a život; 1862)

„Dám kroz príležitostných básnikov našich nabásniť povesti k budeniu povedomia národného.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Listy Maríne Hodžovej; 1870)

„Dobre ona vie, že teraz nikomu nejde o vieru, ale o slobodu a život národov.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Tri dni zo Štúrovho života; 1870)

„Hodža sa stal tŕňom v oku maďarskej aristokracie najmä v Liptove, ktorá ho chcela zlomiť pre jeho národné zmýšľanie.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Listy Maríne Hodžovej; 1870)

„Ja síce, ak treba v čestnom boji vďačne i život položím za svoj národ, ale v rukách takých surových loptošov nemilobohu na šibenici hanebnou smrťou zahynúť, to by som predsa nerád.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Tri dni zo Štúrovho života; 1870)

„Je síce verný syn svojho národa, ale nie je samostatný človek.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Politika oportunity; 1865)

„K práci zdvihli ruky, aby skutkom žili, mužným činom ducha národ svoj spasili.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Básne; 1877)

„Koľko tu hláv, toľko je odhodlaných hrudi žiť i mrieť za milený národ náš slovenský!“ (Viliam Pauliny-Tóth; Škola a život; 1862)

„Kto nerobí, nepracuje a neupotrebuje sily bohom mu dané, či tela, či duše k dobru rodiny, národa, vlasti, je trupák biedny vo veľkom úle krajiny, nie zveľadku, ale skazy hoden.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Ľudská komédia; 1862)

„Ľudovít Štúr je zvláštny, epochu tvoriaci zjav v histórii národaslovenského.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Tri dni zo Štúrovho života; 1870)

„Milostivý pane! Najväčšia moja pýcha je, že v tvojom tábore pod slovenskou zástavou slúžim vlasti a národu a verím, že ty, veľmožný pane, dosiaľ spokojný si so mnou. Jedine toto blažiace ma vedomie umožňuje mi teraz predniesť vrúcnu túžbu môjho srdca.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Trenčiansky Matúš; 1868)

„Možno, veď som nalezenec a ten sa môže hlásiť ku všetkým národom, bo vlastne ani k jednému nepatrí.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Trinásta pieseň; 1862)

„Najväčší poklad národa je jeho reč.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Škola a život; 1862)

„Národ plesá, teší sa, hosanna volá, oslavuje šľachtu, ktorá sa upamätala na svoje povinnosti, na rukách by ju nosil, bo patriarchálny ľud slovenský ako otca ctí si i teraz ešte svojho bývalého zemského pána.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Dvaja Justhovci; 1866)

„Nekvitne veru národa sláva z násilia, kriku, hmotnosti; národ z národa svojho povstáva, večné rodí sa z večnosti.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Politika oportunity; 1865)

„Nie v rukách vládybažných stránok, lež v rukách božích spočívajú osudy národov.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Politika oportunity; 1865)

„Obcoval najviac s národovcamislovenskými, pilne čítaval slovenské spisy a tak utužil sa v láske a vernosti k milému národu svojmu.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Politika oportunity; 1865)

„Od vekov už stoja sedmoré doliny, v nich žijú národov veľkoduché činy.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Básne; 1877)

„Odpustite, nie som idealista. Viere otcov mojich nehrozí žiadne nebezpečenstvo, a vlasť a národ obídu sa bezo mňa.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Dva hráči. Pravdivá událosť; 1866)

„Pre obnovenie a oživenie slávnej pamiatky našich hrdinov v národeslovenskom rozprávať vám idem, drahí rodáci moji, o najslávnejšom, no bohužiaľ i poslednom bohatierovi uhorského Slovenstva – o Trenčianskom Matúšovi.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Trenčiansky Matúš; 1868)

„Príde čas, v ktorom bojovníci kríža nesprznia hriechmi a svojvôľou svätú voľnosť národov.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Ľudská komédia; 1862)

„Sám odklínaš zapadlú slávu Tatier a medzi tŕním kliesniš cestu k blahej budúcnosti nášho národa.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Škola a život; 1862)

„Splnenie Matúšových nádejí tisícnásobne vynahradí národu to, čo posledný bohatier jeho samostanosti tak žiaľne tušil.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Trenčiansky Matúš; 1868)

„Srdce mi žalostí, duša narieka mi: nad národa môjho tisíci biedami.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Básne; 1877)

„Sú Slováci, ktorí už ani neveria, že by ten terajší národ, valachov, pltníkov, drotárov a drevorubačov‘ bol mal snáď i nejaký vznešenejší zástoj v dejepise našej milej uhorskej vlasti.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Trenčiansky Matúš; 1868)

„Škoda a bieda, že je ten národ náš utrýznený, ešte tak ďaleko za inými, že duchov takýchto ani len ponímať nevie, ba čo viac, ešte i „mučí svojich spasiteľov“.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Listy Maríne Hodžovej; 1870)

„Ten istý, teraz otupelý, hmotne i duševne zmorený národ, čo teraz tu tak biedne živorí s obťatými ratolesťami sily a zdaru, národ ako holý trup, ako zmŕtvený peň, ten istý národ bol kedysi jarý, bystrý, mohutný, slávny.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Trenčiansky Matúš; 1868)

„Ten po celý čas svojho života podriadi svoj osobný zisk dobru a spáse národa.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Škola a život; 1862)

„Tento plný pohár na zdravie národa, by ho nekvárila otroctva nehoda. (Viliam Pauliny-Tóth; Básne; 1877)

„Toto je pre nás zriedkavá radosť vidieť tak sa vzmáhať národného ducha.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Škola a život; 1862)

„Ty určuješ žitie národov sveta, Ty dvíhaš ľud svoj k letom ducha smelým, v Tvej ruke leží voľnosť i osveta.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Básne; 1877)

„V túžbe splniť toto prianie, národ obracal svoju pozornosť hlavne na Jóba, muža národu a cirkvi verne oddaného a už i preto vôbec cteného, že po praslici bol vnukom kňaza Svätopluka.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Trenčiansky Matúš; 1868)

„Viazalo ma dané vám slovo. Slovenská národovkyňa je si vždy slovu verná.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Slovenský pravopis; 1867)

„Videla som krvou národov skropený trôn, nad ktorým čierny orol mohutné krýdla rozpínal.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Kyčina; 1866)

„Viem, že by nám náš stav uľahčili a zašanovala by sa krv národa.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Ľudská komédia; 1862)

„Vychoval som ťa tak, aby si sa užitočným stať mohol vlasti a národu; no, dľa mojej mienky, potrebuješ k tomu všetkému ešte i väčších zkúseností, nežli jich máš dosiaľ, aby si mohol byť národu tým, čím bych ťa ja rád videl.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Povesť o Turovi; 1850)

„Vystupovanie národnej stránky nie je vzbura, lež nutná sebaobrana národa a my sme prišli, kráľu, ponúknuť vyrovnať spor s podmienkami čestnými pre obe stránky.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Trenčiansky Matúš; 1868)

„Zdravie, česť, viera, rodina, vlasť, národ: to sú preňho iba povedľajšie veci.“ (Viliam Pauliny-Tóth; Dva hráči. Pravdivá událosť; 1866)