Pohľad na tiahnuci sa rad tatranských vrcholov
25. apríla 2019 13:51,
Prečítané 1 071x,
ONDREJ MIŠKOVIČ,
Teológia
Pohľad na tiahnuci sa rad tatranských vrcholov fascinujúco priťahuje oči. Niekedy stoja v žiarivých slnečných lúčoch. Inokedy ich slnko iba pohládza. Často ich šľahá dážď, jemne zahaľuje hmla, či ťaživo zvierajú temné oblaky.
Nikdy som však nepočul, žeby si Tatry sťažovali na horúčavu či chlad. Nikdy ani nežiadali odmenu za svoju majestátnu veľkosť a krásu. Aj žiadosť po uznaní či vďake im bola cudzia. Jednoducho sa ponúkajú a dávajú. Celkom zadarmo.
Pritom sú rovnako majestátne, či ich hladí slnko, alebo bičuje dážď. Je im jedno, či sa na nich pozerá alebo nie. Neruší ich, ak sa na ne niekto šplhá, alebo ostávajú sami.
Tatranské vrchy sú ako Boh: On tiež všetko znesie. Všetko prijíma. Ponúka sa a nič nežiada. Boh sa správa ako Tatranské vrcholy. Preto sú hory sviatosťou Boha: zjavujú, pripomínajú, ponúkajú smer a odkazujú na iné horizonty. Lebo hovoria sviatostnou rečou.
(P. Mikluščák – Teológia sviatostí I., s. 1)
02.12.2025
1. Ďakujem za roky, čo formovali srdce moje, za tiché rána, keď v tichu zvádzal som svoje boje, za bratov, čo stáli pri mne aj v skúške, za nádej, čo rástla aj na konci púšte. No cesta ma volala za brány, aby som našiel pokoj, čo mi bol darovaný. R: Tvoj hlas ma viedol, Pane môj, tam, kde mám ísť, aj keď svet ma súdil, Ty niesol si môj kríž Ty vieš, kde som stál a [...]
01.12.2025
1. Každý krok ma vedie bližšie k tebe cítim v hrudi tiché vábenie ráno vstávam s novým jasným dychom v hlave svoje svety liečim krikom svetlo rastie v mojom vlastnom prúde stále kráčam a na Teba nezabudnem R: Letím vpred a sila rastie vo mne viem, že páliš moje všetky ohne otváram sa novým jasným snom tam kde vládne tma budem dňom 2. Každé ráno vyberám si vlastné [...]
30.11.2025
1. V tichu sa rodí nežná melódia piesne v spomienkach ostáva, no dnes nie na dlani chvíľ si láska sadala z rána v jej tónoch nádej tíško mala dotyky vetra hladia jemné ráno a srdce čaká, kam ho to v búrke zavialo R: Láska sa v diaľke jemne približuje jej čistý úsmev kráča bližšie a zrazu tu je v srdci sa nádej potichu na perách rodí a môjmu kvetu už nevadia stromy [...]
Celá debata | RSS tejto debaty