Pohľad na tiahnuci sa rad tatranských vrcholov
25. apríla 2019 13:51,
Prečítané 1 054x,
ONDREJ MIŠKOVIČ,
Teológia
Pohľad na tiahnuci sa rad tatranských vrcholov fascinujúco priťahuje oči. Niekedy stoja v žiarivých slnečných lúčoch. Inokedy ich slnko iba pohládza. Často ich šľahá dážď, jemne zahaľuje hmla, či ťaživo zvierajú temné oblaky.
Nikdy som však nepočul, žeby si Tatry sťažovali na horúčavu či chlad. Nikdy ani nežiadali odmenu za svoju majestátnu veľkosť a krásu. Aj žiadosť po uznaní či vďake im bola cudzia. Jednoducho sa ponúkajú a dávajú. Celkom zadarmo.
Pritom sú rovnako majestátne, či ich hladí slnko, alebo bičuje dážď. Je im jedno, či sa na nich pozerá alebo nie. Neruší ich, ak sa na ne niekto šplhá, alebo ostávajú sami.
Tatranské vrchy sú ako Boh: On tiež všetko znesie. Všetko prijíma. Ponúka sa a nič nežiada. Boh sa správa ako Tatranské vrcholy. Preto sú hory sviatosťou Boha: zjavujú, pripomínajú, ponúkajú smer a odkazujú na iné horizonty. Lebo hovoria sviatostnou rečou.
(P. Mikluščák – Teológia sviatostí I., s. 1)
13.09.2025
Mal som pred tridsiatkou asi jeden deň Rozhodol som sa, že doma nebudem Sadol som na vlak do Popradu A zahlásil Paríž a na jednu ranu Vtom z rána budíme sa v kupé štyria Niekde v Rakúsku, Arab, Černoch, Ukrajinec i ja Príde pán, že vlak sa pokazil Tak nás černoch s ružovým kufrom zarazil Že on cestu pozná a na správny vlak zavedie Zrazu sme v opačnom smere, ktorý nikde [...]
12.09.2025
Keď prvýkrát som ťa uvidel, svet okolo sa utíšil. V očiach tvojich mi znel tón, ktorý som precítil Neznámy pocit srdce odvtedy hreje, náhle ticho piesňou zneje. Každý krok mi k tebe vedie, láska kráča po tom chodníku k viere. Úsmev tvoj mi deň rozžiari, ako slnko na rannej tvári. Dotyk ruky je Tvoja jemná sila, celý náš svet sa v ňom ukrýva. Zrazu v srdci rozkvitá [...]
11.09.2025
Na lúke si si sadla vedľa do trávy, a vravíš: „Máš to tvrdé pod sebou?“ Ja rýchlo šepkám: „To je len kus potravy,“ A zrazu krava ju žrala pred Tebou Raz si mi povedala: „Chcem niečo dlhšie!“ ja ponúkol som ti varechu, Keď jedli sme klobásy, zrazu vravíš: „To páli,“ a krútiš hlavou, že vraj som divoký, ja len sa smejem, no iné to omámi keď [...]
Celá debata | RSS tejto debaty