Spoznajte Michala Prypoňa, známeho kežmarského umeleckého kováča a dlhoročného účastníka festivalu EĽRO, ktorý v rozhovore hovorí o svojej ceste k remeslu, rodinných koreňoch aj o pohľade na dedičstvo predkov. Dozviete sa, ako vníma tradície pod Tatrami, čo pre neho znamená úcta k histórii a prečo sa rozhodol podeliť o svoje životné skúsenosti s verejnosťou. 

Ako si spomínaš na svoje začiatky a čo Ťa priviedlo k umeleckému kováčstvu?

K umeleckému kováčstvu som sa dostal tak trochu neplánovane prostredníctvom talentových skúšok. Úprimne povedané, v mladosti sa mi veľmi učiť nechcelo, no škola končila maturitou, ktorú som potreboval k svojmu vtedajšiemu snu. Osud to však zmenil úplne inak, než som si pôvodne predstavoval. Napokon ma toto remeslo pohltilo natoľko, že sa stalo mojou celoživotnou vášňou a vyjadrením vlastnej kreativity.

Tradícia festivalu EĽRO je s Vami spätá už desiatky rokov. Čo pre Teba tento sviatok remesiel v Kežmarku znamená? 

Festival EĽRO je pre mňa absolútny sviatok a obrovská srdcová záležitosť. Zúčastňujem sa ho pravidelne a dokonca som ho zažil aj v roli bezpečnostnej služby či psovoda. Dnes už ide o moje okrúhle výročie, keďže na tomto jedinečnom podujatí vystavujem svoje diela desiatky rokov. Je to úžasný priestor na prezentáciu poctivej práce, stretnutia s priateľmi a načerpanie neopakovateľnej atmosféry.

Vo vašej rodine rezonujú aj silné spomienky na minulosť a historický odkazy predkov. Ako vnímate tradíciu a úctu aj k vojnovým hrdinom?

Pamiatka na ľudí, ktorí v minulosti položili svoje životy za slobodu, by v našich srdciach nemala nikdy vyblednúť. V našej rodine zohral významnú úlohu starý otec, ktorý pôsobil ako inštruktor pyrotechnikov. Hoci sa o týchto veciach v minulosti veľa do hĺbky nerozprávalo, silná zvedavosť a túžba kráčať v ich šľapajach vo mne zostali. Beriem to tak, že úcta k predkom sa prenáša predovšetkým v tichu rodinných spomienok a vnútornou hrdosťou.

Ako vznikajú Tvoje kovové a kamenné diela a kde berieš inšpiráciu pre svoju tvorbu?

Moja tvorba zvyčajne nepodlieha zložitým plánom, funguje to skôr na spontánnom základe. Keď skrsne ten správny nápad, idem priamo do toho a tvorím presne podľa aktuálnych myšlienok. Často pracujem s rôznymi materiálmi, pričom v dielni dlhodobo pripravujem napríklad aj kamenné srdce. Všetko, čo robím, vychádza z môjho vnútra a túžby zanechať za sebou hmatateľnú stopu.

Čo by ste odkázali mladým ľuďom v Kežmarku, ktorí hľadajú svoju životnú cestu? 

Odkázal by som im, aby sa nebáli ísť za svojimi snami, aj keď sa cesta občas nečakane skomplikuje. Dôležité je poctivo pracovať, vážiť si remeslo, našu históriu a hodnoty, ktoré nám predchádzajúce generácie zanechali. Kežmarok je nádherné mesto s obrovským potenciálom a šikovnými ľuďmi. Svojou svedomitosťou a úctou k domovu môžeme všetci prispieť k tomu, aby sa tu žilo ešte lepšie.