Projekt Kežmarok v srdci nevznikol len ako názov na sociálnych sieťach, ale ako úprimná snaha spájať ľudí a hovoriť o meste pozitívne, moderne a s rešpektom k jeho histórii. Ondrej Miškovič sa po rokoch pôsobenia v médiách, komunikácii a verejnom živote rozhodol premeniť slová na činy. V rozhovore hovorí o tom, prečo sa rozhodol kandidovať za poslanca mestského zastupiteľstva, ako vníma svoje skúsenosti a aké kroky chce v Kežmarku presadiť ako prvé – od väčšej transparentnosti cez rozvoj verejných priestorov až po silnejšie prepojenie mesta s financiami na regionálnej a celoštátnej úrovni.

Prečo vznikol projekt Kežmarok v srdci?

Projekt Kežmarok v srdci vznikol z potreby hovoriť o meste pozitívne, moderne a zároveň s rešpektom k jeho histórii a ľuďom, ktorí v ňom žijú. Chcel som vytvoriť priestor, ktorý bude spájať Kežmarčanov a pripomínať im, že naše mesto má obrovský potenciál. Nejde len o logo či názov, ale o myšlienku, že Kežmarok má byť miestom, ku ktorému máme vzťah a na ktoré môžeme byť hrdí. Projekt vznikol aj preto, aby sa viac poukazovalo na dobré veci, ktoré sa v meste dejú, a zároveň otvorene hovorilo o tom, čo sa dá zlepšiť. Kežmarok v srdci je pre mňa predovšetkým občianska iniciatíva založená na vzťahu k mestu.

Pred aj za menom máš veľa titulov. Prečo?

Tituly vnímam predovšetkým ako výsledok rokov štúdia, práce a odborného vzdelávania, nie ako spôsob, ako sa odlišovať od ostatných. Každý titul predstavuje určitú etapu, počas ktorej som získal vedomosti a skúsenosti v konkrétnej oblasti. Zároveň si myslím, že pri verejnom pôsobení by nemali rozhodovať tituly, ale schopnosti, výsledky a charakter človeka. Ak niekto vidí moje meno s titulmi, môže to pôsobiť výrazne, ale pre mňa je oveľa dôležitejšie to, čo človek dokáže urobiť pre svoje okolie. Napokon, občan si nevyberá človeka podľa počtu titulov, ale podľa toho, či mu dôveruje.

V meste si aktívny na sociálnych sieťach, novinách a televízii. Ako v tebe nastalo rozhodnutie kandidovať?

Roky práce v médiách a komunikácii mi umožnili veľmi dobre spoznať problémy, potreby aj názory ľudí v Kežmarku. Postupne som si uvedomil, že nestačí o veciach iba informovať alebo ich komentovať, ale človek musí byť pripravený prevziať aj zodpovednosť za ich riešenie. Kandidatúra preto pre mňa nie je náhlym rozhodnutím, ale prirodzeným pokračovaním toho, čomu sa dlhodobo venujem. Chcem svoje skúsenosti z komunikácie, organizácie a verejného života využiť priamo v práci pre mesto. Kandidujem preto, aby som nebol iba človekom, ktorý o Kežmarku hovorí, ale aj človekom, ktorý môže konkrétne veci ovplyvniť. A nakoľko sa mi podarilo spoločne s Kežmarčanmi v minulosti vybudovať KauflandPark za 70 000 eur ako aj získať dotáciu pre Baziliku sv. Kríža za 50 000 eur je ďalšou výzvou pomáhať s dosahom na financie v meste, kraji či štáte. Nakoľko som prijal ponuku kandidatúry za najsilnejšiu vládnu stranu SMER-SSD budem hájiť mesto aj za jeho hranicami a tak ako som stál za Kežmarčanmi počas koronavírusu, ako som za nimi stál pri súdnom spore Ľubica – Kežmarok, tak za nimi budem stáť aj ako poslanec Mestského zastupiteľstva v Kežmarku.

Čo by si ako prvé presadil ako poslanec mestského zastupiteľstva?

Ako prvé by som sa snažil presadiť väčšiu otvorenosť a zrozumiteľnosť pri informovaní občanov o rozhodnutiach mesta a jeho investíciách. Ľudia by podľa mňa mali presne vedieť, na čo mesto vynakladá peniaze, čo sa pripravuje a aký bude mať konkrétny projekt prínos pre obyvateľov. Zároveň by som chcel, aby sa viac počúvali podnety obyvateľov jednotlivých častí mesta a sídlisk. Za dôležité považujem aj systematické zlepšovanie verejného priestoru, čistoty, parkovania, dopravy a podmienok pre rodiny. Mojím prvým cieľom by teda nebolo robiť veľké gestá, ale nastaviť spôsob práce, pri ktorom bude poslanec pravidelne komunikovať s ľuďmi a zároveň za svoju prácu niesť zodpovednosť. Odísť od stola? Nie. S úsmevom a argumentami čeliť problémom. Mesto potrebuje cieľ, nie tisíce možných ciest.