Scenáristovi, režisérovi, scénografovi, hercovi a v neposlednom rade aj spevákovi Marcelovi Hanáčkovi zo zoskupenia exTEATRO sme položili zopár otázok o tom, aké ďalšie projekty nás čakajú v podaní talentovaných hercov, ktorí každoročne vypredávajú všetky svoje vystúpenia.

Koľko v súčasnosti má exTEATRO členov?

ExTEATRO nemá žiadny počet členov. Sme voľné združenie ľudí, ktorí majú radi divadlo. Schválne nevravím: „ktorí vedia hrať“, alebo „ktorí majú talent“ a pre neprofesionálne divadlo je podľa mňa najdôležitejšia vášeň pre divadlo. Opäť, schválne vravím „vášeň“. Nestačí „chcieť“, nestačí „mať chuť“, nestačí, že „ma to baví“. Treba tým žiť. Lebo divadlo to nie je len to samotné vystúpenie, sú to často zdĺhavé skúšky, únavné choreografie, ťažké texty, výroba dekorácií a kostýmov, upratovanie, prenášanie bremien a mnoho ďalšieho. Človek, ktorý vidí v pódiových doskách len kilogramy hliníka, ktoré treba prenášať, nevydrží pri ochotníckom divadle dlho. Potrebujeme ľudí, ktorí v tom hliníku vidia miesto pre príbeh. Počet členov závisí od konkrétneho projektu, niektoré sú pre päť, iné pre päťdesiat ľudí. Robíme také aj také.

Aké plány má divadlo v najbližších mesiacoch?

Prozaické – upratovanie priestorov a triedenie handier a rekvizít. Áno, aj to je divadlo. Všetky ilúzie skladujeme na štyroch miestach a vyžadujú si priebežnú údržbu. Z kreatívnych plánov na najbližšie obdobie nepripravujeme nič.

Aká téma je momentálne na stole na spracovanie a prečo?

Kežmarské lýceum. Náš vlajkový projekt – Krvavé dejiny – pripravujeme priebežne celý rok. Vždy sa snažíme hľadať v dejinách Kežmarku a vždy niečo, čo sme ešte nerobili. Po dvadsiatich rokoch sa témy míňajú, ale stále sú. Aktuálne študujem kežmarské príbehy známych literátov, ktorí študovali na kežmarskom lýceu: Július Barč Ivan, Pavol Orzságh Hviezdoslav, Ján Chalupka, Janko Jesenský, Janko Kráľ, Martin Kukučín, Ladislav Nádaši Jégé, Karol Kuzmány, Martin Rázus, Ivan Stodola a mnohí ďalší. Prečo táto téma? Spomínané mená poznáme z hodín literatúry, ale čo o týchto ľuďoch vieme? Chceme sa pokúsiť dostať ich do jedného priestoru napriek tomu, že nežili v jednom období. A chceme to urobiť ako veselohru, dokonca s pesničkami. Pri scénografii si pomôžeme minimálne dvomi významnými výtvarníkmi, ktorí takisto študovali v Kežmarku: Peter Bohúň a Ladislav Medňanský. Nechce to byť hodina literatúry, ale hodina príjemnej zábavy, ktorá má aj intelektuálny potenciál a nemusí byť preto lacnou.

Aké doterajšie najväčšie úspechy ste zaznamenali?

Za najväčší úspech považujem fakt, že naše divadlo funguje nepretržite 30 rokov, len Krvavé dejiny robíme 20 rokov. To znamená desiatky hier, stovky repríz a tisíce divákov. Pre nás to sú tisíce hodín, ktoré sme prežili spolu vytváraním zážitku pre niekoho iného. Vytvorili sme rodinu hercov, kamarátov, divákov, ktorí chodia na naše vystúpenia pravidelne. Vytvorili sme značku, ktorú v regióne ľudia poznajú. A pritom sa len hráme. Z toho, čo si čitatelia bežne predstavia pod pojmom úspech spomeniem napríklad účasť na medzinárodnom projekte v Litve, účinkovanie v bratislavskom divadle Astorka Korzo ´90 a scenár divadelného predstavenia Domov!, ktorý sa dostal do finále súťaže Dráma. Ide o rešpektovanú súťaž, v porote ktorej sedia zástupcovia slovenských profesionálnych divadiel a renomovaných inštitúcií. Napokon, organizuje ju Slovenský divadelný ústav.

Text a foto: Ondrej Miškovič