Každoročne mesto ožíva na tri dni Európskym ľudovým remeslom (EĽRO). Počas festivalu sme na ňom mohli zazrieť aj Kežmarčanov. Prinášame vám krátke rozhovory s tromi z nich.

Umelecký rezbár Cyril Kocúrek

„Mám dar od Boha odmalička,“ začína rozprávanie s úsmevom Cyril Kocúrek, ktorému sa podarilo vyrobiť už viac ako 10-tisíc kusov umeleckých rezieb. Najviac jeho diel stráži múry Baziliky sv. Kríža v Kežmarku. „Robil som na Krížovej ceste tri roky, medzitým som učil a ešte urobil aj ďalších malých 72 kusov. Na Krížovú cestu čakal kostol 500 rokov, kým niekto niečo také vytvoril,“ hovorí Kocúrek, ktorý okrem modlitby vnímal hlavne prvky gotiky a neogotiky prítomné v kežmarskej bazilike. Pre niektorých veriacich po posviacke Krížová cesta budila dojem drastickosti a až neľudskosti. „Babky, ktoré chodili do kostola, nieže to nechápali, ale pre nich to bolo veľmi drastické. Preto som sa nad tým zamýšľal, lebo mne kežmarská Krížová cesta ležala nielen v žalúdku, ale aj v hlave. Mal som to ako určitú predstavu a aj som ju dotiahol do konca,“ hovorí Kocúrek.

Svoje umenie berie ako dlh Bohu. „Keď som mal bajpasy, štvornásobný infarkt, či keď som mal dvadsaťdva pulz, dostal ma z toho a viem na sto percent, komu som to bol dlžný. Nielenže mu veríte, ale mu vďačíte za všetko,“ rozpráva svoju skúsenosť Kocúrek.

Krajčírka Eva Garstková

Základy krajčírstva dostala od mamky a stará mama ju zas naučila háčkovať a vyšívať. Na odevnej škole sa potom zdokonaľovala. „Špecifickým pre naše mesto je to, že napriek prítomnosti viacerých národností, kultúr aj hudobných zoskupení nemalo nikdy svoj vlastný kroj. Kežmarok mal iba mestský odev. Predovšetkým na ňom boli nejaké náznaky vyšívaných plesnivcov na vestičkách. Dediny sa inak rozvíjali ako mestá. V Kežmarku boli prisťahovalci z rôznych krajín a rôznych národností. Na dedinách však bola uzavretá komunita, ktorá držala viac pokope, a tak si odovzdávala remeslo aj kultúru,“ vysvetľuje Eva Garstková.

Obuvník Vladimír Makara

Kráľom remesla v roku 2022 bol Vladimír Makara, svoje žezlo odovzdal Jurajovi Šeríkovi v posledný deň festivalu. Podľa jeho slov bol jeho rok kraľovania dobrý. „Poznávajú ma niektorí ľudia, ktorí tu boli aj minulý rok,“ hovorí Makara. Počas tohto roka začal vyrábať aj dva nové modely, z toho jeden zimný a jeden letný. „Máme nové farby kože, také trošku pestrejšie, aby ľudia mali trochu väčší výber vo farebnosti materiálov,“ opisuje Makara. Stihol si ako jeden z mála remeselníkov prejsť aj stánky „Keď som šiel na otvorenie, tak som si pozrel viaceré stánky. Sú naozaj veľmi pekné. Tohto roku by som to hodnotil tak, že je to krajšie ako vlani.“ Sám dal jednému z remeselníkov zarobiť, keď si kúpil novú remeselnú košeľu.

Text a foto: Ondrej Miškovič