Bicykel vymenili za kopačky a ešte aj remizovali
11. apríla 2022 20:58,
Prečítané 1 789x,
ONDREJ MIŠKOVIČ,
Šport
Jozef Cigal sa podelil so spomienkami na úsmevnú príhodu, ktorá sa stala na cyklistických pretekoch v roku 1959.
Posledná etapa cyklistických pretekov končila na futbalovom štadióne Tatrana Prešov. Pred príchodom cyklistov sa mal hrať medzinárodný zápas medzi Tatranom Prešov a anglickým Ipsvitsch town. Na poslednú chvíľu Angličania oznámili, že do Prešova neprídu. Prešovskí funkcionári poslali naše mužstvo Slavoj Kežmarok, aby nahradilo Angličanov. Diváci na štadióne o tom neboli informovaní. Prvoligový Prešov klub z Kežmarku podcenil.
Kežmarčanom sa darilo a pred polčasom viedli 2:0. Prešov neskôr vyrovnal na 2:2. Bolo to veľké prekvapenie o ktorom informovali československé denníky. Po skončení zápasu prešovskí diváci medzi sebou rozprávali: „Tí Angličania sú nejako čudní, keď medzi sebou rozprávajú slovensky.“ V roku 1959 hral Kežmarok tretiu najvyššiu súťaž v Československu.
Kežmarok hral s mužstvami: Púchov, Považská Bystrica, Martin, Dukla Žilina, Ružomberok, Humenné, Bardejov a Vranov nad Topľou. Strelcami gólov v remizovanom zápase boli za Kežmarok Tenkáč a Kufa.
Spomínal Jozef Cigal, prepísal Ondrej Miškovič
03.02.2026
Je to len ticho, čo v izbe sa skrylo Akoby v tebe niečo polnoc odbilo Sedíš tu sám a hľadáš ten správny svet V hrudi máš prázdno no najvzácnejší kvet Niekedy bolí aj to, čo nemá meno Leží to na duši ako umelecké dielo Nie je to rana, čo vidno ju na koži Je to ten pocit, čo ťa každú noc položí Hľadáš tie slová v starých knihách a vetách Stratený v sebe a v [...]
02.02.2026
V starých topánkach sme prešli celý svet krajšieho rána naozaj vtedy nebolo a niet Tvoj smiech mi zvonil ako čistý zvon všetko zlé vtedy muselo ísť hneď von Písali sme mená kriedou na bránu čakali sme spolu na každú novú ranu Bol to ten čas keď nám stačilo málo každé to „mám ťa rád“ za to vážne stálo Prvá láska je náš najlepší štart v hre o šťastie [...]
01.02.2026
Káva na stole mi pomaly chladne Posledný lístok zo stromu padne Dívam sa vonku na prázdne mesto Čakám, že láska bude viac ako len gesto Hľadal som cestu, čo viedla nás domov Dnes je však skrytá pod nánosom stromov Ešte som veril, že máme dosť síl Že niekto ten osud na chvíľu zastavil No čas je len rieka, čo dravá je ako jej prúd Učí nás dávať a učí nás aj [...]
Celá debata | RSS tejto debaty