Rodičia mu vraveli, že už ako dieťa mal dosť výrazný hlas pri plači. Spieval kde sa dalo počnúc sobášmi v kostoloch, krstoch, pohreboch až po oslavy. Čím učaroval Kežmarok nádejnému umelcovi?

Počas štúdia na gymnáziu spieval vo folklórnom súbore Chemlon v Humennom, v kostole ako kantor, istý čas v zbore a na rôznych vystúpeniach na akciách školy.

„O Kežmarku som počul už veľakrát, najmä o nádherných výhľadoch na Tatry. Je veľa vecí alebo kultúrnych krás, ktorými mesto Kežmarok udivuje. Avšak mne utkvel v pamäti predovšetkým Drevený artikulárny kostol. Tento kostol oplýva veľkým čarom a nádhernou tajomnosťou, ktoré v sebe ukrýva,“ povedal Lukáš Leščišin.

V roku 2021 vystupoval v našom meste dokopy dvakrát, napríklad pri odhalení pamätnej tabule na kežmarskom Lýceu. „Boli to pre mňa veľmi silné okamihy,“ spomína Lukáš. Opäť sme ho mohli počuť na koncerte, ktorý sa konal už v spomínanom Drevenom artikulárnom kostole. „Keďže to bol koncert pre ľudí zo širokého okolia a rôznych vierovyznaní tak som zvolil repertoár piesní mne srdcu blízkych a to gréckokatolíckych, keďže som gréckokatolík. Bol to nádherný pocit najmä pri piesni  Živite ľudije kde sme ku mne pripojilo celé publikum. Veľmi rád na to spomínam,“ dodáva Lukáš.

Počas jeho vystúpení v Kežmarku mal možnosť spoznať množstvo milých ľudí. „Menovite však musím spomenúť Romana Porubäna, miestneho evanjelického farára, ktorý ma pozval k svojim veriacim, aby som mohol priniesť čaro nášho gréckokatolíckeho obradu,“ hovorí Lukáš.

Umelec vydal už tri  CD albumy. Každý z nich má niečo do seba. Folklórne a duchovné piesne sú spievané v rusínskom, ukrajinskom, či slovenskom jazyku. Má v pláne spievať aj pop music a samozrejme nahrať v tomto štýle CD album. Všetko chce čas a bez dobrých ľudí to nepôjde. Pandémia nás podľa slov Lukáša učí žiť prítomnosť a preto ťažko niečo plánovať.

Ondrej Miškovič