Kežmarský oddiel jazdcov bol založený ako súkromný jazdecký oddiel Ranč Čajka Kežmarok. Po vzniku Mestského športového klubu (MŠK) na ktorom fungovaní sa od začiatku podieľali, figurujú pod názvom MŠK Ranč Čajka Kežmarok.

Momentálne majú v klube 32 členov a len dvaja sú dospelý. O tento šport má mládež veľmi veľký záujem a to hlavne zo strany dievčat, ktorých tam je až tridsať. Nakoľko je šport dosť náročný a vyžaduje si získanie licencie jazdca po absolvovaní skúšok základného výcviku a mnohým to trvá dlhšie. Tým pádom sa vzdiaľuje ich účasť na pretekoch. „Zúčastňujeme sa pretekov v zahraničí hlavne v Poľsku a to z toho dôvodu, že tam pravidlá povoľujú sa zúčastniť pretekov aj jazdcom bez licencie do výšky prekážok 95cm na základe povolenia od rodičov a lekára,“ priblížil Stanislav Čajka.

Po ekonomickej stránke klub funguje tak, že majiteľom koní,  jazdeckého výstroja a areálu je Stanislav Čajka. Chod klubu je podporovaný mestom a výberom dvoch percent z daní a sponzorstvom. „Niečo si vieme získať aj vlastnými aktivitami. Náš klub sa zameriava hlavne na prácu s mládežou a tak naše úspechy spočívajú v tejto vekovej skupine. Sme pravidelní účastníci Majstrovstiev republiky ako aj majstrovstiev Východoslovenskej oblasti detí a niekoľkonásobní majstri v slovenskej oblasti, ako aj skokového pohára detí. Víťazi Pohara gur ,čo je turné viacerých pretekov v Poľsku,“ chváli sa úspechom Čajka.

V uplynulej sezóne si prvé a tretie miesto na súťaži vybojovala Sara Dravecká a štvrté miesto Sofie Babičová aj napriek tomu, že sa do súťaže zapojila až v polovici sezóny, keď presedlala z kategórie pony. V Slovenskom skokovom pohári si viedli tiež úspešne aj napriek tomu, že prevažná väčšina pretekov sa odohráva v okolí Bratislavy a tým sú ochudobnení o body. Zo 120 hodnotených pretekárov sa z našich najlepšie umiestnila Sara Dravecká a to na peknom 16. mieste a Sofia Babičová na 32. mieste. „Tento rok sme sa aj napriek pandemickej situácii zúčastnili na troch pretekoch, kde sme získali okrem iných dobrých umiestnení aj jedno druhé a dve tretie miesta. Káder koní sme doplnili o štyri nové kone, z ktorých jeden sa už zúčastňuje pretekov. Z mladých kandidátov sa nám najlepšie prejavujú jazdkyne Viki Rochová, ako aj jej sestra Kika Rochová, Mária Liptáková, sestry Beatka Sabolová jej sestra Sofia a aj Nina Gulašiová. Tréningy sme mali v zúženom množstve členov. Dosť nás to obmedzovalo a trpela aj kvalita tréningov,“ približuje Čajka.

„Čo sa týka zvládnutia pandémie u členov klubu, tak sa dá povedať, že to zvládajú celkom dobre. Ak majú čas, stále sú pri koníkoch v prírode na čerstvom vzduchu. Mrzí ich len to ,že odpadlo mnoho pretekov, na ktoré sa ako správny športovci veľmi tešili. Najviac členov máme v kategórii žiakov a prípravke. Dôvod je pravdepodobne v tom, že je to šport dosť náročný a vyžaduje si veľa času a hlavný je aj tréning. Mnoho rodičov dáva deti do množstva krúžkov a potom to nestíhajú. Ak rodičia chcú, aby deti napredovali, musia pre to urobiť viac,“ povedal na tému prečkania pandémie Čajka.

Mnoho detí je v klube preto, že milujú koníky aj keď napredujú pomalšie. Najčastejším problémom je podľa Čajku pri tréningoch prechod určitými fázami napríklad z fázy jazdenia a ovládania koňa do fázy skokovej. Až sa to prevedie správne a podaria sa tie prvé skoky, už to ide lepšie a hlavne sa odbúra psychická bariéra.

Stanislav Čajka hovorí, že u detí je záujem o jazdectvo veľký, hlavne v staršom veku. „Dospelí sa prispôsobia skôr požiadavkám svojich deti a chodia často s otázkou, či by som nemohol zobrať do klubu ich dieťa, lebo má rado zvieratká. Kapacitu nášho klubu máme stále naplnenú a tak organizujeme aj jednodňové detské tábory, aby sa deti zoznámili. Až sa zo strany dieťaťa ako aj zo strany rodiča ukáže skutočný záujem, potom ho až prihlásime za člena,“ priblížil fungovanie Čajka.