Niekto sa v nebi splietol
Ešte stále blúdim po tejto zemi
Na krídlach čiernych vlasov vzlietol
A predsa pri jednom prameni
Hľadám a staviam mosty do stratena
Rým dávam riadkom, tam kde je a kde ho treba
Asi hviezdam dokážem vzdorovať
Dokážem však Tebe úsmev venovat?
Isté je, že chcem vždy i posledné darovať
Tak na čo sa hrať, kde sa niet schovať?
Epiteton báseň nemá, veď je o Tebe
Len tak spoločne, lavičky v západe slnka lemujeme
Niekto sa v nebi splietol, ja však dnes viem
Aké je krásne žiť, pre veci ktoré raz umriem