O odpustení vo filme Corpus Christi (Boże Ciało)
29. októbra 2020 12:00,
Prečítané 2 094x,
ONDREJ MIŠKOVIČ,
Film
Poľský národ je všeobecne pokladaný za katolícky. Film Corpus Christi ponúka nový pohľad na vieru, ale i psychologický nátlak, aký vieme vyprodukovať len my ľudia. Odporúčam si pozrieť tento film, ktorý za mňa mal vrchol deja v tejto vete:
„Viete v čom sme dobrí? V ukazovaní prstom. Odpustiť neznamená zabudnúť. Neznamená to sa tváriť, že sa nič nestalo. Odpustiť znamená milovať. Milovať niekoho aj cez jeho nedostatky. Ako by neboli…“
O filme
„Dvadsaťročný Daniel prejde v nápravnom zariadení pre mladistvých duchovnou premenou. Chcel by sa stať kňazom, ale s jeho trestným registrom na to nemôže ani pomyslieť. Keď ho prepustia a má začať pracovať v stolárstve v malom meste, prezlečie sa po príchode do kňazského a vďaka náhode sa začne starať o miestnu farnosť. Príchod mladého charizmatického pastiera rozčerí stojaté vody a miestna komunita, kruto zasiahnutá tragédiou, ktorá sa tu stala, môže s jeho pomocou začať pomaly liečiť svoje rany. Uspeje Daniel vo svojom poslaní? A za akú cenu?,“ citované z kamdomesta.sk.
03.02.2026
Je to len ticho, čo v izbe sa skrylo Akoby v tebe niečo polnoc odbilo Sedíš tu sám a hľadáš ten správny svet V hrudi máš prázdno no najvzácnejší kvet Niekedy bolí aj to, čo nemá meno Leží to na duši ako umelecké dielo Nie je to rana, čo vidno ju na koži Je to ten pocit, čo ťa každú noc položí Hľadáš tie slová v starých knihách a vetách Stratený v sebe a v [...]
02.02.2026
V starých topánkach sme prešli celý svet krajšieho rána naozaj vtedy nebolo a niet Tvoj smiech mi zvonil ako čistý zvon všetko zlé vtedy muselo ísť hneď von Písali sme mená kriedou na bránu čakali sme spolu na každú novú ranu Bol to ten čas keď nám stačilo málo každé to „mám ťa rád“ za to vážne stálo Prvá láska je náš najlepší štart v hre o šťastie [...]
01.02.2026
Káva na stole mi pomaly chladne Posledný lístok zo stromu padne Dívam sa vonku na prázdne mesto Čakám, že láska bude viac ako len gesto Hľadal som cestu, čo viedla nás domov Dnes je však skrytá pod nánosom stromov Ešte som veril, že máme dosť síl Že niekto ten osud na chvíľu zastavil No čas je len rieka, čo dravá je ako jej prúd Učí nás dávať a učí nás aj [...]
Celá debata | RSS tejto debaty