Tomášik Samuel sa narodil 8. februára 1813 v Jelšavskej Teplici a zomrel 10. septembra 1887 v obci Chyžné. Bol slovenský romantický prozaik, básnik a evanjelický farár.

„A keď i ja niečo vykonám pre dobro a slávu národa, bude mi to povedomie najsladšou odmenou!“(Samo Tomášik; Kuruci; 1876)

„Aký je len spevavý tento slovenský národ.“ (Samo Tomášik; Vešelínov odboj; 1870)

„Brat môj, toto i mňa veľmi sužuje, a preto tak túžim po svojom drahom národe!“ (Samo Tomášik; Kuruci; 1876)

„Bratia, obnovme tu dané slovo svoje, že budeme za národ náš žiť, bojovať i mrieť!“ (Samo Tomášik; Kuruci; 1876)

„Či snáď náš národ odsúdený je na to, by druhým za nástroj slúžil a za svoje obete krvi i majetku nepožil sám ani za mak slávy a úžitku?“ (Samo Tomášik; Kuruci; 1876)

„Gemeri tie isté národné piesne, porekadlá, detinské hry, povery, obyčaje, ba i tie isté mená ovocných druhov jabĺk a hrušiek, a podobné maličkosti, ako vo vzdialenom a odtrhnutom od nás Šariši a Zemplíne, na znak toho, že sme pred tisícročím boli spolu jedon nerozdielny národ, jedna reč, a dá Bôh i zostaneme.“ (Samo Tomášik; Pamätnosti Gemersko-Malohontské; 1872)

„I môj národ neumrel, lež spí a čaká na dobu svojho slávneho zmŕtvychvstania.“ (Samo Tomášik; Bašovci na Muránskom zámku; 1864)

„Ja som sa už vyúčtoval s bohom i so sebou. Ako dá boh, nech sa stane jeho vôľa. Keď umriem, za národ umriem!“ (Samo Tomášik; Vešelínov odboj; 1870)

„Každý národ má svoju dobu slávy a povýšenia, i dobu poníženia a úpadku. Preto ani jeden národ by sa nemal vypínať v šťastí, lebo ono je vrtkavé a nestále.“ (Samo Tomášik; Sečovci, veľmoži gemerskí; 1865)

„Krv i život za svoj národ vďačne nasadíme, ruka v ruke, ako reťaz v ohni, obstojíme.“ (Samo Tomášik; Malkotenti; 1873)

„Kto proti nám, keď boh s nami? On nám medzi národami dal rovné právo, slobodu: bárs vrahovia neprajú nám, kto vezme nám, keď boh dal sám sväté dedičstvo národu?“ (Samo Tomášik; Vešelínovo dobytie Muráňa; 1870)

„Kým je ale ten môj krvný národ živý v tejto vlasti, v srdci ho celý nosím a vďačne dám i svoj život za jeho život.“ (Samo Tomášik; Kuruci; 1876)

„Lebo ako sa o každom, i najbohatšom jednotlivcovi riecť môže, že pred smrťou nie je blahoslavený, tak i žiaden národ, trebárs by stál na najvyššom vrcholci slávy a moci, nemôže si pomyslieť, že to navždy bude trvať. Oj, bárs by na to pamätali všetky šťastné národy a nekrivdili slabším od seba!“ (Samo Tomášik; Kuruci; 1876)

„Lúčim sa so svetom s vedomím, že som sa snažil žiť verne bohu, môjmu kráľovi a národu.“ (Samo Tomášik; Sečovci, veľmoži gemerskí; 1865)

„Možno i my niekedy pohostinnosť u pobratimných národov budeme hľadať.“ (Samo Tomášik; Kuruci; 1876)

„Musím však vyznať, že na celom svete nepoznám taký príklad, ba azda ani medzi divými barbarmi a medzi africkými černochmi sa nenájde taký národ, ktorého by sa vyššia vrstva celkom a natoľko zriekla, že by sa k cudzote chcela priplichtiť, než priznávať sa k svojmu národu.“(Samo Tomášik; Sečovci, veľmoži gemerskí; 1865)

„My musíme snem zvolať, aby sa národ osvedčil, či chce čestne žiť, a či s hanbou zaniknúť medzi národmi.“ (Samo Tomášik; Vešelínov odboj; 1870)

„Náreky a bedákanie počuť na všetky strany a strach je, že toľký národ bez prístrešia a poživne musí hynúť biedou a hladom. Z tej príčiny knieža Rákóczi prosí o rýchlu a výdatnú pomoc.“ (Samo Tomášik; Vešelínov odboj; 1870)

„Nech žije sloboda i sláva národa!“ (Samo Tomášik; Hladomra; 1846)

„Nič iné nepripomeniem len to, že náš úbohý slovenskýnárod, ktorý sa v minulom storočí začal tak krásne rozvíjať, také utešené pokroky na ceste duševnej osvety a vzdelanosti získavať, a pre tieto búrky a nábožensko-politické povíchrice bol násilne zastavený, ba bude zasa na viac storočí naspäť do duševnej zaostalosti a poľutovaniahodného úpadku sotený.“ (Samo Tomášik; Sečovci, veľmoži gemerskí; 1865)

„On miloval slovenskýnárod, lebo sa medzi ním zrodil, neodcudzil sa mu, ba v jeho jazyku sa najradšej zhováral, lebo si naň privykol a obľúbil si ho od svojho detstva.“ (Samo Tomášik; Sečovci, veľmoži gemerskí; 1865)

„Pozde to bude, pokiaľ Slováci prídu ku svojej národnej povedomosti, ktorú stratili s pádom Matúša Trenčianskeho.“ (Samo Tomášik; Bašovci na Muránskom zámku; 1864)

„Pravdu hovorí národná naša piesenka: Kukala kukučka na kosodrevine, čo ti boh usúdil, veru ťa neminie.“ (Samo Tomášik; Kuruci; 1876)

„Preto ak by ratolesti uschli alebo by boli neprajným osudom poodtínané, zakrpatie a napokon aj uschne i sám driek i peň národa.“ (Samo Tomášik; Sečovci, veľmoži gemerskí; 1865)

„Rusínsky národ je veľmi potlačený a zotročený.“ (Samo Tomášik; Kuruci; 1876)

„Slováci nešťastným osudom stíhaný, ale neohrozený a v boji udatný národ.“ (Samo Tomášik; Sečovci, veľmoži gemerskí; 1865)

„Slovenskému šuhajovi – tomu to, čo sa čistým vinie srdcom k svojeti, čo nelipne, po cudzote neletí, čo je hrdý na česť svojho národu, čo zná brániť jeho práva, slobodu, čo za svoju domovinu, milú vlasť život svoj hotový je v obeť klásť.“ (Samo Tomášik; Malkotenti; 1873)

„Uisťujem ctených pánov poslancov, že za nami stojí celý národ ako jeden muž.“ (Samo Tomášik; Vešelínov odboj; 1870)

„Upokoj sa, príde čas, v ktorom i my čo voľní orli preletíme chmúrnymi oblakmi ponad Tatry do náručia nášho národa.“ (Samo Tomášik; Kuruci; 1876)

„Veď dobre poznám nadšenosť môjho národa za slobodu a jeho hrdinskosť v boji.“(Samo Tomášik; Kuruci; 1876)

„Všetky národy sú povolané, aby za skvelým príkladom Grékov a Latincov povýšili sa na Parnas vzdelanosti a osvety.“ (Samo Tomášik; Sečovci, veľmoži gemerskí; 1865)

„Vždy som sa pokladal za syna slovenského národa.“ (Samo Tomášik; Sečovci, veľmoži gemerskí; 1865)

„Za česť a slobodu svojej krvi, svojho národa, ktorá je teraz do prachu hodená a šliapaná, hotový som obetovať kedykoľvek život svoj.“ (Samo Tomášik; Kuruci; 1876)

„Zbohom, národ môj! Brat môj, pozdrav mi rodinu!“ (Samo Tomášik; Kuruci; 1876)