Dohnány Mikuláš sa narodil 28. novembra 1824 v Dolných Držkovciach a zomrel 2. jún 1852 v Trnave. Bol slovenský básnik, redaktor, polyglot, historik a účastník dobrovoľníckych výprav.
„Ako Ľudovít Štúr vedel preniknúť ducha mládeže, videli sme na mládencoch slovenských, ktorí pre urazenie národnosti svojej zanechajúc hojne požívané dobrodenie škôl prešporských, v tuhej zime na ďalekú púť sa vystrojili.“ (Mikuláš Dohnány; História povstania slovenského z roku 1848; 1849)
„Blúdil náš národ ako slepý v noci a už o našej smrti povesť lieta!“ (Mikuláš Dohnány; Dumy; 1844)
„Bože národov, pozri na nás z neba, pošli jednoty národnej anjela.“ (Mikuláš Dohnány; Dumy; 1844)
„Či chce vystúpiť medzi národami, že svoje oči do sveta napína?“ (Mikuláš Dohnány; Dumy; 1844)
„Človek je k rozumnej slobode stvorený, teda i národy. A predsa bolo to tak dlho, čo národy k slobode prísť nemohli.“ (Mikuláš Dohnány; Dumy; 1844)
„Čože tebe, národ slovenský, ukrytý pod Tatrami, bojaci sa oko svoje do sveta pozdvihnúť a na slnko, čo na nebi sveta európskeho vystupuje, pohľad svoj obrátiť, čože tebe národy tieto povedia?“ (Mikuláš Dohnány; Dumy; 1844)
„Medzi slávou zveličeným národom francúzskym sa viac slávnych mužov nachádzalo, ktorí o Slovanstve krásne písali.“ (Mikuláš Dohnány; História povstania slovenského z roku 1848; 1849)
„Milujte národ i vy, sestry drahé,s rečou buďte úprimné vlastenky,len tak nám skvitnú dni krásne a blahé,keď vy budete horlivé Slovenky.“ (Mikuláš Dohnány; Dumy; 1844)
„Národ môj drahý, kde tvoje pomníky, deje činnosti, slávy veľkosti? Ktoré stoletie, ktorý vek veliký svedčí o tvojich skutkoch a mužnosti?“ (Mikuláš Dohnány; Dumy; 1844)
„Národ môj drahý, preto ty omdlievaš, keď do cudzieho život svoj vylievaš, ako ten Váh vlny jeho.“ (Mikuláš Dohnány; Dumy; 1844)
„Národ náš v zbúrených vlnách nezahynul, lebo mal vodcov zmužilých, správcov múdrych, ktorí vyhnuli sa náramným prúdom a obišli besné, ich pohltiť sa hroziace skaliská.“ (Mikuláš Dohnány; Dumy; 1844)
„Národ potrebuje roky, kým vyrastie, a storočia, kým ku kvetu príde.“ (Mikuláš Dohnány; Dumy; 1844)
„Národ, ktorý sa sám neopúšťa, nebýva opustený.“ (Mikuláš Dohnány; História povstania slovenského z roku 1848; 1849)
„Národ, pôsobivší na ľudstvo, neprichádza skrz cudzie školy a náuky k veľkosti a sláve. Ako jednotlivca nerobia školy a učitelia veľkým, ale čas, okolnosti, príležitosť a vnuknutie jeho vlastného génia, tak je to aj s národom.“ (Mikuláš Dohnány; Dumy; 1844)
„Národy všetky pod teba sa zložia a popod krídla holuba sivého.“ (Mikuláš Dohnány; Dumy; 1844)
„Nech vykvitne naša sloboda, nech žije náš kráľ, nech Boh dá národu nášmu lepšie dni!“ (Mikuláš Dohnány; História povstania slovenského z roku 1848; 1849)
„Nízkosť nemôže zniesť svoje opovrhnutie, a preto každého jej sa odriekajúceho, nasilu chce odvrhnúť do kaluže, v ktorej sama peleší. Kto obstojí pred jej ohňami a vydrží besnotu jej hnevu, ten si zaslúži palmu víťazstva, či je jednotlivec, či celý národ.“ (Mikuláš Dohnány; Dumy; 1844)
„Opravdivá to reč slobodných Tatry synov, ktorí najprv akoby vystúpili na pole bojov, osvedčujú života svojho námery. Slovensko už malo život. Národ sa cítil byť národom.“ (Mikuláš Dohnány; História povstania slovenského z roku 1848; 1849)
„Slobodný národ je povedomý svojej slobody!“ (Mikuláš Dohnány; Dumy; 1844)
„Slobodný národ musí byť vzdelaný.“ (Mikuláš Dohnány; Dumy; 1844)
„Slobodný národ takto žiť musí.“ (Mikuláš Dohnány; Dumy; 1844)
„Slováci dakedy za svoj národný život povstanú.“ (Mikuláš Dohnány; História povstania slovenského z roku 1848; 1849)
„Slováci sa už predsa poznávajú, národ náš tichý okovy strháva.“ (Mikuláš Dohnány; Dumy; 1844)
„Slováci! s nábožnou mysľou začínam písať vašu históriu. Za tisíc rokov ona bola pretrhnutá; lebo vy ste neboli povedomým národom, ale iba ľudia živoriaci sa, cudzincom slúžiaci, cudzincov poslúchajúci.“ (Mikuláš Dohnány; História povstania slovenského z roku 1848; 1849)
„Slovenské žiadosti, ktorými by sa všeobecná vôľa národa bola vyslovila, po všetkých slovenských stoliciach sa chystali; bolo to ale vždy iba roztrhaných jednotlivcov počínanie.“ (Mikuláš Dohnány; História povstania slovenského z roku 1848; 1849)
„Spoj sa v národnej reči tvojej zvukoch,priviň ju k srdcu ako poklad drahý,trúba sa ozve v nadzemských oblakocha deň ti skvitne nový, krásny, blahý.“ (Mikuláš Dohnány; Dumy; 1844)
„Spojte sa, verní národa synovia, láskou a vôľou, pevnou ako skaly; spojiť sa naši zabudli otcovia, preto tak dlho v nevoli driemali.“ (Mikuláš Dohnány; Dumy; 1844)
„Veda vyvedie človeka i národ zo zákrutin a zmätkov týchto časových, uspokojac náhľadom vyšším do duchovného sveta, skormútenú myseľ človeka. Ona mu ukáže, že skrz tieto rozmanitosti sa tvorí život a pri ohni odporov takýchto dozrieva ovocie dokonalosti ľudskej.“ (Mikuláš Dohnány; Dumy; 1844)
„Veky zahrmia spevom rachotiacim a Sláva trúchli nad génia hrobom, duch jeho večný večne je tvoriacim, zostavá hviezdou budúcim národom.“ (Mikuláš Dohnány; Dumy; 1844)
Celá debata | RSS tejto debaty