Výroky Jána Francisci-Rimavského o národe
14. októbra 2020 12:00,
Prečítané 1 941x,
ANAXIOS,
Štúrovská generácia
Francisci-Rimavský Ján sa narodil 1. júna 1822 v Hnúšti a zomrel 7. marca 1905 v Martine. Bol slovenský básnik, prozaik, prekladateľ, publicista a politik a taktiež spolupracovník Ľudovíta Štúra.
„To je naša svätá povinnosť za náboženstvo, národ a vlasť, keď na to príde, aj život náš položiť.“ (Ján Francisci-Rimavský; Janko Podhorský; 1844)
„Pokoj mi! neznáte, čo je to sloboda, slobode učte sa od môjho národa.“ (Ján Francisci-Rimavský; Iskry zo zaviatej pahreby; 1889)
„Vystúpením biskupa Moysesa bol národ slovenský, ako elektrickou iskrou obživený, sladkými nádejami naplnený a do práce na národnom poli oduševnený, uchvátený.“ (Ján Francisci-Rimavský; Črty z doby moysesovskej; 1897)
„Vidno z týchto premien, že pre Slovákov nič nemalo byť povolené, čo by menovalo sa národným a slovenský národ za národ uznávalo, ani nič dovolené, čo bolo by oprávnené medzi Slovákmi vyvinúť rozsiahlejšiu a intenzívnejšiu činnosť národnú.“ (Ján Francisci-Rimavský; Črty z doby moysesovskej; 1897)
„Ty duchu zvečnelý, ži zvečnelý vo vďačnej pamiatke svojho úbohého slovenskéhonároda od vekov do vekov!“ (Ján Francisci-Rimavský; Črty z doby moysesovskej; 1897)
20.08.2023
Kantov prístup pochopenia Christa sa považuje za sekulárnejší a založený na racionálnom a etickom chápaní kresťanstva. Kant predovšetkým opisuje vecí, ktoré sú oddelené od náboženstva. V kontexte náboženstva Kant upriamuje na označenie oddelenia štátu alebo verejných inštitúcií od náboženských vplyvov. Sekulárny prístup, ktorý Kant predstavuje sa zameriava na [...]
20.08.2023
Kant vo svojej kritickej filozofiou, ktorej najvýznamnejším dielom je Kritika čistého rozumu sa zaoberá otázkou poznania a upriamuje čitateľa na to, ako a do akej miery môžeme získať istotu a poznatky o svete a Božom zjavení v dejinách ľudstva. [1] Kant odmietal nadprirodzené aspekty kresťanského náboženstva, ako sú zázraky, vzkriesenie a božskú podstata Christa. [2] [...]
20.08.2023
Nemecký idealizmus pestuje Christológiu, ktorá je hlavne dejinno-filozofická. [1] V prípade vnímania Christa z historického charakteru existovali v rámci nemeckého idealizmu rozdielne postoje. Každý filozof idealizmu mal vlastný individuálny prístup a interpretáciu, ktorá závisela od jeho vlastného filozofického systému, presvedčenia a osobného postoja ku Christovi a viere [...]
Celá debata | RSS tejto debaty