Pred rokom som sa rozhodol napísať rigoróznu prácu na tému Chápanie národa a národnej identity vo filozofii štúrovcov, v najbližšom období Vám jednotlivé časti tejto práce predstavím.

Štúrovská filozofia je nepopierateľne jednou z najdôležitejších v tvorbe národného povedomia slovenského národa. Článok združuje prehľad pohľadov na toto obdobie dejín. Skúmaním odbornej literatúry prichádzame na to, že pohľady autorov sa na toto obdobie rôznia. Venujeme sa otázkam, ktoré doposiaľ neboli komplexne zhodnotené a zaznamenané, ako napríklad, ktorí predstavitelia patria ku štúrovcom a ako sa táto skupina formovala. Cieľom prvej kapitoly je vymedzenie filozofie na základe kultúrnych a historických pomerov, ktoré doliehali na štúrovcov. Neostávame však len pri vymedzení, ale taktiež sa pokúšame toto obdobie zhodnotiť, a navrhnúť vymedzenia na základe uskutočneného výskumu tohto článku.

Vymedzenia filozofie štúrovcov

Filozofické vymedzenie štúrovcov formovali významne tri dôležité faktory. Prvým bol čas, ktorý strávili predstavitelia a prívrženci štúrovcov s osobnosťou Ľudovíta Štúra. Druhým faktorom boli životy samotných osobnosti, ktoré s ním prišli do kontaktu a tretie delenie bolo najzložitejšie a prelínalo sa celými dejinami štúrovcov a tým bolo delenie na základe ideí, alebo lepšie povedané cieľov, ktoré táto generácia mala.

Článok skúma život, filozofiu a dielo 34 národovcov, za ktorých sa považuje: Juraj Bánik, Ján Botto, Karol Braxatoris, Benjamín Pravoslav Červenák, Pavol Dobšinský, Mikuláš Dohnány, Mikuláš Štefan Ferienčík, Samuel Ferjenčík, Ján Francisci-Rimavský, Michal Miloslav Hodža, Samo Bohdan Hroboň, Jozef Miloslav Hurban, Samo Chalupka, Ján Kalinčiak, Adam Kardoss, Jozef Kozáček, Janko Kráľ, Ján Kučera, Karol Kuzmány, Daniel Maróthy, Janko Matúška, Samuel Medvecký, Bohuš Nosák Nezabudov, Viliam Pauliny-Tóth, Ján Alexander Rotarides, Andrej Sládkovič, August Horislav Škultéty, Samuel Dobroslav Štefanovič, Samuel Štúr, Samuel Tomášik, Jonáš Záborský, Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský a Ctiboh Zoch. Osobnosti dejín slovenského národa nájdeme v tejto prvej kapitole v prehľadnom delení, no delenie, ktoré je v štúrovskej epoche možné a mne z neho vychádza, neostáva len pri delení, poskytuje možné riešenia ohraničenia štúrovskej epochy.

Chronologické vymedzenie filozofie štúrovcov

Skúmaním odbornej literatúry prichádzame na to, že žiadna z nich neponúka presné určenie štúrovskej epochy a najčastejšie sa toto obdobie opiera práve o život Ľudovíta Štúra.

Chronologické delenie štúrovskej filozofie môžeme v prvom kroku ohraničiť dvomi dôležitými rokmi, ktoré formovali slovenskú štátnosť. Prvým je 1787, kedy sa Anton Bernolák pokúsil o prvú kodifikovanú slovenčinu a druhým je rok 1918, kedy vznikla ČSR. Prvé možné delenie, môžeme nazvať chronologické vymedzenie a definujeme ho na základe života osobnosti Ľ. Štúra v slovenských dejinách.

Chronologické vymedzenie filozofie štúrovcov delíme na:

a, Obdobie slovenských dejín pred narodením Ľ. Štúra (1787-1814),

b, Obdobie slovenských dejín počas života Ľ. Štúra (1815-1856),

c, Obdobie slovenských dejín po smrti Ľ. Štúra (1857-1918).

Osobnosť Ľ. Štúra tvorí základ ďalších delení a dozvedáme sa, že nie všetky názory, ktoré mal Štúr boli jednotné a prijaté štúrovcami. Jeho život bol obdobím obhajoby týchto myšlienok, svetonázoru a celej filozofie.

Biografické vymedzenie filozofie štúrovcov

Druhým vymedzením je biografické vymedzenie na základe žijúcich predstaviteľov štúrovskej generácie, ktoré delíme do piatich okruhov. V týchto obdobiach sa združujú najdôležitejšie udalosti štúrovcov a pomenovať ich môžeme na základe prevládajúcich skutočností tejto skupiny.

Biografické vymedzenie štúrovcov:

a, Natívne obdobie, kedy je žijúcich menej ako 17 štúrovcov (1794-1818),

b, Študijne obdobie, kedy je žijúcich 17 a viac žijúcich štúrovcov (1819-1828),

c, Štúrovské obdobie, kedy je 34 žijúcich štúrovcov (1829-1840),

d, Publikačné obdobie, kedy je žijúcich 17 a viac žijúcich štúrovcov (1841-1877),

e, Mortálnom obdobie, kedy žije menej ako 17 štúrovcov (1878-1910).

Biogradické vymedzenie filozofie štúrovcov narozdiel od chronologického vymedzenia poskytuje záber na užšie obdobie slovenských dejín a napovedá nám pri skúmaní ich filozofie v akom stave práve štúrovská generácia bola.

Ideové vymedzenie filozofie štúrovcov

V štúrovskej skupine badať vo viacerých dejinných epochách pnutia, ktoré ich rozdeľovali, ale i v mnohom formovali do národnej filozofie. Významným delením, ktoré obhajujeme je vymedzenie na základe formovania národa a jeho ideí na tri obdobia, do ktorých dejinného vymedzenia zaradzujeme i predstaviteľov národnej filozofie štúrovcov.

Ideové vymedzenie filozofie štúrovcov by sme mohli rozdeliť na:

a, Obdobie kodifikácie slovenčiny v rokoch 1787 až 1845 – Predstaviteľmi tohto obdobia sú Ľudovít Štúr, Michal Hodža a Jozef Hurban, ktorých právom označujeme ako otcov slovenského národa. Epocha začína Bernolákovým prvým pokusom o kodifikáciu spisovnej slovenčiny až po kodifikáciu štúrovskej spisovnej slovenčiny. K nim je potrebné pridať ďalších, ktorí sa aktívne podieľali na emancipácií nielen slovenskej kultúry, ale aj politického života a preto po období vytváraní jazyka prichádza čas na jeho šírenie.

b, Obdobie národných buditeľov v rokoch 1846 až 1856 – Druhé obdobie neprinieslo o nič pokojnejšiu atmosféru. Toto obdobie začína rok po kodifikácii spisovnej slovenčiny a končí smrťou Ľ. Štúra. Osobnosti, ktoré zaradzujeme do tohto obdobia sú: Ján Kalinčiak, Samo Chalupka, Andrej Sládkovič, Janko Kráľ, Ján Botto, Janko Matúška, August Horislav Škultéty, Samo Tomášik, Viliam Pauliny-Tóth, Ján Francisci-Rimavský a Samo Bohdan Hroboň.

c, Obdobie predstaviteľov priamo inšpirovaných štúrovskou generáciou – Tretie obdobie, ktoré trvalo od roku 1857, po rok 1910. Po vzniku ČSR sa tiež stretávame s odvolávaním na štúrovskú filozofiu, avšak nie v takej miere ako do tohto obdobia. Do tejto kategórie v rigoróznej práci sa zaradzuje: Juraj Bánik, Karol Braxatoris, Benjamín Pravoslav Červenák, Mikuláš Dohnány, Mikuláš Štefan Ferienčík, Samuel Ferjenčík, Adam Kardoss, Jozef Kozáček, Ján Kučera, Karol Kuzmány, Daniel Maróthy, Samuel Medvecký, Bohuš Nosák Nezabudov, Ján Alexander Rotarides, Samuel Dobroslav Štefanovič, Samuel Štúr, Jonáš Záborský, Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský a Ctiboh Zoch.

Súhrn týchto delení tvorí syntézu všetkých publikácií a zistení, ktoré nájdeme v článku, zároveň však ponúka riešenie na aké skupiny štúrovcov môžeme rozdeliť, čo nám v konečnom dôsledku pomáha pochopiť aj ich filozofiu v danom období.