O mímovi, na ktorého boli nacisti krátki
30. augusta 2020 10:29,
Prečítané 1 871x,
ONDREJ MIŠKOVIČ,
Film
Marcel Marceau bezpochyby patrí medzi najvýznamnejších ale i najodvážnejších mímov všetkých dôb. Za svoj prínos francúzskemu odboju bol Marceau vyznamenaný viacerými vojenskými poctami. Marcelov otec Charles bol deportovaný do koncentračného tábora v Osvienčime, kde ho v roku 1945 zabili. Židovské hnutie odboja behom vojny zachránilo vo Francúzsku tisíce mladých ľudí pred koncentračným táborom a istou smrťou.
Nacisti zabili počas druhej svetovej vojny 1,5 milióna detí, z ktorých boli desaťtisíce rómskych detí, s mentálnymi či telesnými poruchami a milión židovských detí.
„Ak platí všeobecne platná definícia odvahy, ako schopnosť nemať strach, tak som nikdy nevidel statočného muža. Všetci ľudia sa boja. Odvaha nie je nič iné, ako o minútu dlhšie potlačený strach. Predstavte si, že ste v druhej svetovej vojne ako civilisti, že neviete vystreliť zo zbrane a napriek tomu vyzývate nacistov, aby šetrili životy,“ týmto monológom začína film Resistance v ktorom vidieť veľké hrdinstvo skautov. Každá doba si vyžaduje hrdinov, či je 2020 rokov po narodení Krista pre kresťanov, alebo 5780 rokov od stvorenia pre Židov.
03.02.2026
Je to len ticho, čo v izbe sa skrylo Akoby v tebe niečo polnoc odbilo Sedíš tu sám a hľadáš ten správny svet V hrudi máš prázdno no najvzácnejší kvet Niekedy bolí aj to, čo nemá meno Leží to na duši ako umelecké dielo Nie je to rana, čo vidno ju na koži Je to ten pocit, čo ťa každú noc položí Hľadáš tie slová v starých knihách a vetách Stratený v sebe a v [...]
02.02.2026
V starých topánkach sme prešli celý svet krajšieho rána naozaj vtedy nebolo a niet Tvoj smiech mi zvonil ako čistý zvon všetko zlé vtedy muselo ísť hneď von Písali sme mená kriedou na bránu čakali sme spolu na každú novú ranu Bol to ten čas keď nám stačilo málo každé to „mám ťa rád“ za to vážne stálo Prvá láska je náš najlepší štart v hre o šťastie [...]
01.02.2026
Káva na stole mi pomaly chladne Posledný lístok zo stromu padne Dívam sa vonku na prázdne mesto Čakám, že láska bude viac ako len gesto Hľadal som cestu, čo viedla nás domov Dnes je však skrytá pod nánosom stromov Ešte som veril, že máme dosť síl Že niekto ten osud na chvíľu zastavil No čas je len rieka, čo dravá je ako jej prúd Učí nás dávať a učí nás aj [...]
Celá debata | RSS tejto debaty