Sám som niekedy v pozícií Tomáša, čo neverí, že Boh je naozaj živý a spolieha sa len na seba slovami: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch, a nevložím svoj prst do rán po klincoch, a nevložím ruku do jeho boku neuverím.“ (Jn 20,25)

Sám som niekedy ako myronosička, čo sa stará kam uniesli jej Pána (Mk 15,43 – 16,80) a nevidí ho v svojich bratoch a sestrách.

Sám zo seba robím Porazeného a opusteného, keď hovorím: „Pane, nemám človeka.“ (Jn 5,8)

Sám niekedy nedôverujem, že Boh mi môže aj v tých najťažších či najsmutnejších chvíľach zasiahnuť a až s nedôverou ako Samaritánka hovorím: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu?“ (Jn 4,10)

Sám som ako slepý, keď sa ho pýta zástup kde je ten človek čo ho uzdravil odpovedám: „Neviem.“ A míňam Ježiša v slepote svojich pádov svojich nedokonalostí, pádov či sklamaní.

… Všetky tieto skúsenosti by nikdy nemali zmysel, ak by som neveril, že Pán je naozaj Pánom a Vládcom môjho života, tak ako sa modlíme v modlitbe sv. Efréma Sýrskeho. Môžem ostať v klamstve Kvetnej nedele a čakať, že ma všade budú vítať slovami: „Hosanna“ no môžem sa pripraviť aj na slová ako: „Ukrižuj ho! Preč sním! Je lepšie keď sa obetuje jeden za ľud…“

Ježiš nikdy nemlčí v našich životoch a ja môžem vždy pri tých najťažších udalostiach pozerať na Ježiša ako Tomáš a hovoriť: „Pán môj a Boh môj.“ (Jn 20,29), prvý ako myronosička môžem hlásať, že Pán vstal zmŕvych. (Mk 16,6) Môžem byť každou spoveďou uzdravený jeho ranami a kňaz mi ústami samého Ježiša hoovrí: „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby Ťa nepostihlo niečo horšie.“ tak ako Porazenému. Pri každom prijatí eucharistie mi ako Samaritánke hlása: „Kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude smädný naveky.“ Mojim životom mám plniť len jednu misiu a dennodenne hlásať: „Verím, Pane!“ (Jn 9,38)

V roku 1954 sa v Nemecku uskutočnilo stretnutie ruských pravoslávnych a nemeckých katolíkov a nemecký biskup vítal pravoslávneho biskupa slovami: „Nepoznám veľa slovanských slov, ale jednu vetu viem a to vetu CHRISTOS VOSKRESE!“ Načo sa ten pravoslávny biskup len pousmial a povedal, že ak vie túto jednu vetu, tak vie toho naozaj mnoho.

Vedomie, že Kristus vstal zmŕtvych je riešením do nejednej udalosti môjho života. Musím si prejsť najprv hrôzou Veľkého Piatku aby som sa našiel v radosti nedeľného rána. Bez boja, niet víťazstva.

Christos voskrese!