Život proroka Samuela

V židovskom prostredí bola neplodnosť istým znakom prekliatia alebo hriechu. [1] Za príklad neplodnosti je nám židovský vzťah Abraháma a Sáry.  Abrahám a Sára boli starí, pokročilí vekom, Sáre sa už nestávalo, čo sa stáva ženám. Preto sa Sára sama v sebe zasmiala… Tu Pán povedal Abrahámovi: „Prečo sa Sára smeje…? Je azda Pánovi nejaká vec nemožná?“ (Porov. Gn 18,10-14) Tematicky príbuzný je aj príbeh o narodení proroka a sudcu Samuela. Jeho matka Anna bola neplodná. Po jej naliehavej modlitbe jej kňaz Eli prisľúbil, že Boh splní jej prosbu. Otehotnela a svojho syna Samuela zasvätila Bohu (Porov. 1 Sam 1). Podobne v novom zákone nájdeme zmenu v plodnosti aj u matky Jána Krstiteľa, kde môžeme vidieť zázračný dotyk Boha a taktiež aj táto matka zasväcuje svojho Syna úplne Bohu. K slovám o Ježišovom raste a múdrosti a veku pripája Lukáš formuláciu z Prvej knihy Samuelovej, ktorá sa tam vzťahuje na mladého Samuela (Porov. 1 Sam 2,26): Rástol v obľube (milosti zaľúbení) u Boha i u ľudí. Evanjelista tak znova siaha po súvislosti medzi rozprávaním o Samuelovi a rozprávaním o Ježišovom detstve, ktorá sa predtým objavila v Máriinom chválospeve Magnifikát pri stretnutí s Alžbetou. Tento hymnus radosti a oslavy Boha, ktorý miluje ponížených, je variáciou na ďakovnú modlitbu, ktorou sa dovtedy bezdetná Samuelova matka Anna poďakovala za dar syna, ktorým Pán obrátil jej trápenie na radosť a zaspievala Pánovi chválospev [2]. Anna sama nadchnutá prorockým duchom vo svojom chválospeve ospevuje v druhej kapitole Samuelovej knihy kráľa ktorý prichádza, ale je možná aj hypotéza, že táto časť tam bola neskôr pridaná [3]. Keď Samuel nakoniec zomrel, celý Izrael ho oplakával a nakoniec ho pochovali u jeho domu v Ráme (Porov. 1 Sam 25,1). Samuel po celoživotnej službe zomrel ako schválený Boží služobník, tak ako o tom hovorí Biblia napríklad v Hebr 11,32 alebo v Žalme 99,6. Počas svojho života bol veľmi odvážny a vytrvalý, keď oznamoval Božie rozhodnutia, oddaný pravému uctievaniu a navyše bol poctivý aj vo vzťahu k druhým ľuďom. Samuelove knihy boli pôvodne jednou knihou, v gréckom a latinskom preklade (Septuaginta a Vulgáta) sú označené ako 1. a 2. kniha kráľovská. Samuelove knihy sa týkajú dejín spásy v dobe okolo roku 1000 pred naším letopočtom. Samuel nie je autorom týchto kníh, len vynikajúcou osobou tejto dejinnej doby. Autori a redaktori Samuelových kníh sa odvolávajú na rôzne dejinné tradície a písomné pramene, ktoré sú už neznáme. Aj doba písania Samuelových kníh je neznáma, leží medzi rokmi 932 a 586 pred Kristom. [4] Pravý autor Samuelových kníh ostáva anonymný.[5] Prvá kniha končí Samuelovou smrťou a je venovaná zväčša Dávidovej vláde. Kniha je pomenovaná podľa všetkého podľa prvej postave o ktorej kniha rozpráva, t.j. o Samuelovi. Samuelovo narodenie je zmienené v prvej kapitole prvej knihy a smrť v dvadsiatej piatej vylučuje možnosť, aby Samuel túto knihu napísal. Nie je vylúčené, že do svojej súčasnej podoby vznikli omnoho skôr. V poslednom polstoročí sa venovalo bádanie práve historickým knihám proroka Samuela. Môžeme tu rozlíšiť pozadie rôznych historických biblických metód. Wellhausen identifikoval dva pramene, závisle predovšetkým na ich postoji ku kráľovstvu. Starší prameň bol priaznivo naklonený kráľovstvu, a mal väčšiu historickú hodnotu. Neskorší prameň odrážal skúsenosti Izraela počas exilu. Odrážali sa tu postoje Deuteronomistu, a bol svojim tónom protikráľovský, pretože sa jedná o neskorší prameň nemá až takú historickú hodnotu. Napríklad správa o Šaulovom mocenskom vystupovaní pôsobí nepriaznivo na ponímanie kráľovstva. McCarthy poukázal na to, že existujú pre- a proti- kráľovské pasáže ako napríklad :

(-) 1 Sam 8, 4 – 12                             Správa o zhromaždení, ľud si žiada kráľa

(+) 1 Sam 9,1 – 10,16                        Príbeh o tajnom pomazaní kráľa Šaula

(-) 1 Sam 10,17 – 27                          Správa o zhromaždení, verejné predstavenie

(+) 1 Sam 11,1 – 13                           Príbeh o Šaulovom prvom hrdinskom čine

(-) 1 Sam 11,14 – 12,25                     Správa o zhromaždení, Samuelova reč.

Z hľadiska tradícií bádatelia zaberajúci sa dejinami podania biblického textu zistili, že miesto dvoch paralelných prameňov môžu izolovať staršie zbierky prameňov, zamerané na jednotlivé témy. L. Rost identifikoval predkánonické rozprávanie, aj keď sa jednotlivé zbierky líšia mnohí biblisti navrhovali rozdelenie na tieto premenné zbierky :

1. Príbehy o Samuelovom detstve.
2. Rozprávania o arche.
3. Príbehy o Samuelovi a Šaulovi v Mispe a Ráme.
4. Príbehy o Samuelovi a Šaulovi spojené s Gilgalom.
5. Dvorná história, alebo skôr rozprávanie o nástupníctve kmeňov Izraela.
6. Dodatky.

Od metódy dejín podania biblického textu sa redakcia snažila zistiť metódy editácie redakčných vrstiev. M. Noth dokončil metodologický obrat [6], ktorý predtým zastával Rostov prístup k rozprávaní o nástupníctve. Noth v roku 1943 oddelil Deuteronómium od Pentateuchu a označil ho ako ideologický základ a literárny počiatok jednotlivých dejín Izraela, siahajúcou až po knihu kráľov. Táto deuteronomistická história (DH) bola pre Notha prácou jedného autora píšuceho v zajatí, aby vysvetlil, prečo Boh Izrael zavrhol. Noth taktiež identifikoval niektoré pasáže ako voľne doplnené autorom. Podľa jeho teórie, bol Deuteromista absolútne negatívny, lebo sa chcel priblížiť vysvetleniu zajatia a neponúkal žiadnu nádej na budúcnosť. Zo Samuelových kníh vyplýva z opisu života a činnosti Samuela a najmä Dávida. Samuel je v nich predstavený nielen ako ideálny typ nábožného človeka a muža modlitby, ale predovšetkým ako Bohom vyvolený sudca a prorok, ktorý po celý život ostal nekompromisne verný svojmu poslaniu (Porov. 1 Sam 12). Dávidova osobnosť je zložitejšia, ale bohatšia na poučenia. V opise udalostí Dávidovho života v 2 Sam 10 – 20 je kľúč k pochopeniu jeho duchovnej veľkosti, ale aj ľudskej slabosti. Musel znášať neblahé následky svojich hriechov, ale aj ľútosť a návrat k Bohu sa stali klasickým príkladom obrátenia pre ľudí všetkých čias. Z jeho kladných vlastností stačí spomenúť veľkodušnosť a odpúšťajúcu lásku voči svojmu prenasledovateľovi Šaulovi. Dávidov význam pre dejiny spásy spočíva v tom, že sa stal nositeľom mesiášskeho pôsobenia. [7] Šaulove hriechy niesú o nič väčšie ako Dávidove, no práve Dávida opisuje písmo ako „muža podľa Pánovho srdca“ (Porov. 1 Sam 13,14) Izrael prihliadal na Saulovu výšku a svaly – lebo nik nebol v celom ľude ako on. Boh síce vyvolil Šaula, no vedel čo je v jeho srdci.  Jedným z opakujúcich sa tém v knihách Samuela je odkaz na „Pánovho pomazaného“ a hebrejské slovo mášiah znamená „pomazaný“ [8]. Predstava o Spasiteľovi pre Izrael vzrastá z Izraelských predstáv o spravodlivom kráľovi, ktorý by bol ako Dávid. Izrael sa kryštalizoval okolo príchodu nového Dávida (Porov. Ez 34,23). Toto zvláštne očakávanie ukazujú texty kráľovské texty žalmov a Izaiáš. Novozákonný pisateľ vidí v Ježišovi spravodlivého kráľa pre Izrael a snaží sa poukázať na jeho kráľovský pôvod.

Povolanie proroka Samuela

V Samuelovej knihe sa hneď v prvej kapitole a treťom verši spomína prvýkrát označenie Boha ako Pána zástupov, vojsk (Sabaoth). Jeho vojská sú anjeli, nebeské telesá a tiež vojská Izraelitov, ktoré chodili do boja pod vedením. Samuel ako levita mal byť v službe Pánovej, ale len od 25. alebo 30. roku do 50. roku, no Anna ho zasvätila chrámu už od útleho detstva. Okrem toho sa jeho matka zaviazala, že bude nazirejcom, t.j. zloží nazirejský sľub. Samuel bol Héliho syn, mal aj bratov, ale jeho bratia nedodržiavali svoju kňazskú povinnosť ako on, písmo hovorí, že sa často podnapili počas slúženia v Pánovom chráme. K Hélimu prichádza Boží muž, ktorí mu vyčíta, že sa viac zamiloval do svojich synov ako samého Boha. Oznamuje mu tiež, že mu odtne rameno, čo v prenesenom význame znamená, že mu predčasne umrú jeho potomkovia. Posledným zvestovaním Hélimu je oznámenie nového  Pánovho pomazaného, pred ktorým bude kráčať veľkňaz a bude kráľom nad Izraelom. Samuel sa stáva prorokom ešte ako chlapec, keď mal oznámiť Hélimu Božie posolstvo. Toto proroctvo sa naplnilo (Porov. 1 Sam 3,2-21), a tak sa začala Samuelova práca ako proroka a celý Izrael si potom uvedomil, že Samuel je naozaj Božím prorokom. Okrem toho sa stal i sudcom.[9] Keď Božie svetlo ešte nevyhaslo a Samuel spal v chráme sa mu Boh prihovára a volá ho po mene. Samuel, ochotný vždy a všade slúžiť sa rozbehne k Hélimu, a Héli nechápe čo sa deje, takto sa to opakuje dvakrát, no potom dáva Héli radu Samuelovi, aby odpovedal hlasu: „Hovor, tvoj sluha počúva!“ (Porov. 1 Sam 3,10) a Samuelovi sa dostáva proroctvo od Pána[10], ktoré nie je veľmi priaznivé pre jeho otca a bojí sa mu ho oznámiť. Héli ho v prenesenom význame preklína ak mu nepovie znenie Pánových slov. Samuel vo všetkej poslušnosti nakoniec otcovi oznamuje proroctvo a veľmi ho tým zarmucuje. Samuelova kniha nám vynecháva značnú časť Samuelovho života, v tretej kapitole v devätnástom verši zisťujeme len, že Samuel dorastal, Pán bol s ním a ani jednému z jeho slov nedal padnúť na zem, takže sa celý Izrael od Danu až po Bersabe dozvedel, že Samuel ako Pánov prorok je spoľahlivý. Nový výskum prorokov ohraničil tri rôzne druhy prorokov, a to: proroci spoločenstiev, chrámoví proroci a slobodný proroci. Samuel patril do prorokov spoločenstiev, zvaných tiež bené hannebiím.[11] Príslušníci prorockého konventu mali isté občianske povolanie. Samuel je jednou z najväčších postáv izraelských dejín. Spojili sa v ňom kňazské rysy (pomazal na kráľa Šaula a Dávida), prorocké (bol uznávaným učiteľom ľudu) a vládne (bol posledným sudcom) . O jeho povolaní za proroka v Šíle (Porov. 1 Sam 3,4), o jeho zdráhavom zavedení dynastie (Porov. 1 Sam 8,5-22) i o jeho ostatnom živote rozprávajú práve jeho knihy, ak ich môžeme označiť za jeho.

Kráľ Šaul

V tejto kapitole sa pozrieme na povolanie Šaula, môžeme si všimnúť rozdiely medzi prorokom Samuelom a kráľom Šaulom. Kráľovi Šaulovi sú všetky jeho posty dávané len cez proroka Samuela. Samuel má s Bohom hlbší vzťah a stáva sa jeho rukou na zemi. Šaulova ruka berie meč a bojuje za Izrael, ku sklonku života Boh kráľa Šaula opúšťa a stáva sa z neho zúfalec.

Život kráľa Šaula

Šaul vyrastá v období prvých neúspešných pokusov samozvanca Abimelecha (Sdc 9) o vytvorenie centrálnej inštitúcie s dlhodobejším trvaním sa v izraelských kmeňoch prvý raz stretli so širokým porozumením na prelome tisícročí (okolo r. 1000 pre Kristom). Úspešným zjednocovateľom bol práve Šaul, Kišov syn. Šaul kraľoval 40 rokov. Pochádzal z najmenšieho izraelského kmeňa, z Benjamína. [12] Podľa biblického opisu bol do úlohy vodcu povolaný na spôsob charizmatického vodcu, akými boli sudcovia (Porov. 1 Sam 10,1-8). Neskôr sa v jeho panovaní pokúšajú kmene kráľovskú moc oslabiť a právomoc „kráľa“ a udržať ideál slobodnej spoločnosti, ktorej jediným Pánom je JHWH. Pevnú pôdu pod nohami Šaulovi vytvárala iba jeho vlastná rodina a rod. Abner, bol jeho jediným vodcom bojovníkov z izraelských kmeňov (Porov. 1 Sam 10,27). Nemal vybudovaný nejaký štátny aparát. [13] Počas Šaulovho pôsobenia nastáva sociálna zmena v spoločnosti Izraela. Keď Šaul vládol, jeho nástupca už bol zvolený, Boh nariadil Samuelovi, aby išiel k Jišajovej rodine z Betlehema[14] (Porov. 1 Sam 16,1). Šaulova manželka sa volala Achinoam, bola to dcéra Achimása (Achimácova). (Porov. 1 Sam 14,50) Porodila Šaulovi štyroch synov Jonatána, Melchisua, Aminadaba (Porov. 1 Sam 31,2) a Ješui a dve dcéry Merob a Michol. (Porov. 1 Sam 14,49) Šaulovi traja synovia padli v boji s Filištíncami. Šaul bol zasiahnutý šípom z luku a keď videl, že neunikne nepriateľom vrazil si svoj meč do brucha. Keď ho na druhý deň Filištínci našli, odťali mu hlavu a jeho telo a telá jeho troch synov pribili na múr v Betsane (Bét-šáne). Keď sa izraelskí bojovníci dopočuli, čo urobili ich kráľovi a jeho synom, prišli do Betsanu (Bét-šánu), sňali mŕtve telá Šaula a jeho synov a spálili ich. Nakoniec vzali ich kosti a pochovali ich pod stromom v Jábese (Jábeši). Šaula by sme mohli označiť ako charizmatika na kráľovskom tróne (Porov. 1 Sam 9-31).

Povolanie kráľa Šaula

Od začiatku 11. stor. Filištínci začali výrazne ohrozovať egyptskú kontrolu na území Palestíny a penikali hlboko do území obývaných Izraelitmi (Porov. 1 Sam 10,5). Negatívne dôsledky na Izraelské kmene boli veľké ako nám prezrádza 1 Sam 13, 19-22[15].  V 1 Sam 10,24 bol Šaul pomazaný  otvorene za kráľa. Oficiálne ho uviedli ako kráľa na zhromaždení Izraelskej pospolitosti v Masfe (Mispe, Micpe), ktoré zvolal Samuel, no nemal stopercentnú podporu zhromaždených. Prehlásenie zo strany ľudu a pomazanie prorokom, chápané ako prejav Boha, sa považovalo za založenie Izraelského kráľovstva. V tejto počiatočnej fáze, musel byť kráľ ak chcel byť legitímny povolaný samotným Bohom JHWH. Samuelovi synovia Joel a Abijah však neboli ako Samuel, ľud nechcel ani jedného z nich za Samuelovho nástupcu (Porov. 1 Sam 8,2-5) a žiadal Samuela, aby im ustanovil kráľa tak, ako to bolo vtedy bežné u iných národov. Samuel sa v súvislosti s tým modlil k Bohu, aby vedel ako sa má zachovať. Izraeliti totiž doposiaľ nemali žiadneho ľudského kráľa, lebo ich kráľom bol sám Boh. Boh síce vypočul ich žiadosť, ale vopred varoval, aké to bude mať aj negatívne následky, keď bude nad nimi vládnuť len človek. Samuel dostal presné pokyny, ako postupovať.[16] V Šaulovom prípade sa jeho pomazanie vykresľuje zaujímavým spôsobom. O pomazaní vedia len tri „osoby“ a to: Samuel, Šaul a Boh. Stáva sa tak kráľom „tajomného spoločenstva“, o ktorom ľudia nevedia. Vyvolenie zo strany Boha nevylučovalo vznik kráľovskej dynastie: Boh mohol predurčiť ku kraľovaniu jeden rod – Dávidov. Po prvých víťazstvách začali úspechy Šaula opúšťať. Pred rozhodujúcou bitkou s Filištíncami prepadá Šaul malomyseľnosti a strachu a uchyľuje sa k praktikám veštby. Veštba je monoteistickým náboženstvom zakázaná a charakterizuje sa ako hriech. Hriechom na seba Šaul sťahuje prekliatie a stáva sa z neho osamelý človek. Človek bez Božieho Ducha.

Biblické strety proroka Samuela a kráľa Šaula

Táto kapitola sa bude zaoberať vzťahmi medzi týmito dvoma osobnosťami starého zákona, tieto vzťahy budú pripomínať spočiatku rozprávku, kde sa kráľ dostane ku kráľovstvu ani nevie ako, potom sa príbeh bude odohrávať akčne, kde Šaul bude dobývať mestá a národy. Na sklonku jeho života to bude pripomínať drámu, kedy Šaul stratí poznanie, že je sním Boh a stáva sa bezradným. Samuel zomiera a Šaul robí zúfalý krok, pokúša sa vyvolať Samuela zo záhrobia. V tejto kapitole si rozoberieme najdôležitejšie strety týchto dvoch osobností.

Samuelovo videnie a prvé stretnutie Šaula a Samuela

Šaul znamená vyprostený od Boha [17] . Samuelovým mestom je Ráma. Šaul vedel podľa všetkého o Samuelovi a podľa miestneho zvyku ho prosil o radu. Ak niekto chcel od proroka alebo mudrca radu, musel mu priniesť nejaký dar. Šaul sa utieka k „Božiemu mužovi“ čo je zriedkavý výraz na označenie proroka. Šaul je poslaný od otca aby našiel oslice, išiel si pre radu k prorokovi a stretol dievčatá, ktoré mu dali radu, aby šiel na výšinu za prorokom. Výšina vtedy predstavovala v Kanánskej tradícií svätyňu zriadenú na veľkom kopci. Posvätná hostina bola podstatnou časťou obety spoločenstva. Samuel stretáva Šaula a Boh mu oznamuje: „Pozri, to je ten človek, o ktorom som ti hovoril. On bude súdiť môj ľud.“(Porov. 1 Sam 9, 17) Šaul sa približuje k Samuelovi a on ho dáva mu prvé proroctvo, kde nájde oslice a čo bude robiť v nasledujúcom čase sním Boh a oznamuje mu jeho vyvolenie. Samuel neskôr pristupuje k Šaulovmu pomazaniu za prvého kráľa Izraela.

Pomazanie Šaula za kráľa nad Izraelom

Rozprávanie v 9,-10,16 nemá spojitosť s predchádzajúcim. Pochádza z Rámy a predpokladá, že Šaul bol pomazaný ešte mladý a že toto pomazanie zostalo tajné, tak ako u Dávida (Porov. 1 Sam 16). Ale pomazanie je spojené s prevzatím moci. Je isté, že Šaul bol pomazaný. Je pravdepodobné, že to urobil Samuel, ale nevieme, za akých okolností. Prípad je zameraný na Šaula a Samuel nie je predstavený ako sudca, ale ako prorok, ktorého Šaul stretne náhodou. Kráľovstvo chce Jahve, prvý kráľ je jeho vyvolený.

Šaulovo vyhlásenie za kráľa nad Izraelom

Deň po víťazstve nad Amončanmi ľud vyhlasuje Šaula za kráľa nad Izraelom. Ale podľa paralelného rozprávania bol Šaul vyhlásený za kráľa už v Micpe (Porov. 1 Sam 10,24). Šaula za kráľa neuznali všetci (Porov. 1 Sam 10,27), jeho intronizáciu treba obnoviť. Ozeáš, nepriateľsky ladený proti kráľovstvu, toto vyhlásenie zrejme odsudzuje ako hriech.

Samuelov odchod do ústrania pred kráľom Šaulom

Samuel odchádza, no podobne ako Jozue a Mojžiš a v knihe je opísaná jeho rozlúčková reč. Na začiatku každého úseku dejín – dobývanie, sudcovia, monarchia – veľká osobnosť tej doby, ktorá sa končí, pripomína veľké Božie skutky v minulosti a sľubuje Božiu pomoc pre budúcnosť, ak národ zostane verný. Pre Mojžiša a pre Jozueho tieto Zbohom spojené s obnovením zmluvy, ktoré je tu mlčky zahrnuté. Miestom je pravdepodobne Gilgal. Táto krátka reč je v deuteromistickom štýle. Samuel sa v svojej reči zahŕňa do radu sudcov nad Izraelom. Vieme odhadnúť, že práve bola žatva, doba keď v Palestíne neprší. Neskoršie sa nenachádza nijaká narážka na Šaulovo zavrhnutie, ktoré, ako sa zdá, je anticipáciou udalosti v pätnástej kapitole.

Rozchod Samuela a Šaula

Šaul nechcel čakať na Samuelovu obetu pred bojom, preto sa rozhodol prezvať na seba kňazskú povinnosť alebo skôr výsadu obetovania baránka. Nevieme jasne, v čom bola Šaulova chyba, čakal jasne sedem dní podľa rozkazu. Sám priniesol obetu, no to nenarážalo na náhľad do dejín. Dôvod zavrhnutia Šaulovej obety je bližšie opísaný v 1 Sam 15. Samuel oznamuje Šaulovi, že Jahve má už iného muža podľa svojho srdca, tu je proroctvo na kráľa Dávida. Od tejto chvíle Šaul nosí v srdci nenávisť voči Samuelovi a prestáva cítiť Božiu priazeň.

Pomazanie pastiera Dávida za kráľa Izraela

Napokon možno spomenúť aj príbeh o Dávidovom zvolení za kráľa.[18] Rozprávania Samuelových kníh sú ladené silne prodávidovsky. Šaula ako kráľa Boh zavrhol. Šaul dvakrát hrubo porušil Božie nariadenie, preto bol Samuel vyzvaný, aby najskôr odsúdil Šaulovo správanie a oznámil mu Božie rozhodnutie, že jeho kraľovanie Boh čoskoro ukončí a že Boh Šaula zavrhuje ako kráľa (Porov. 1 Sam 13,13). Samuel dostal poverenie, aby pomazal nového kráľa nad Izraelom a to Dávida, ktorý bol pastierom a najmladším synom Izaiho z kmeňa Júdu. [19]Posiela preto Samuela do Betlehema k Izaimu, aby za kráľa pomazal jedného z jeho synov, toho, ktorého mu sám ukáže. Izai prorokovi vysvetľuje, že najmladší syn nie je doma, pretože stráži ovce. Samuel si ho dá priviesť z pastviny a na Boží pokyn mladého Dávida pomaže „uprostred jeho bratov“ (Porov. 1 Sam 16,1-13). Dávid prichádza od oviec, ktoré strážil, a je ustanovený za pastiera Izraela. (Porov. 2 Sam 5,2) Nerozhoduje výzor, ani urastená postava, lež srdce (Porov. 1 Sam 17,7)[20] Tento paradox Božieho konania zhŕňa vo svojom chválospeve Magnifikat (Veličánií / Velebení) aj Mária : „Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených.“ (Porov. Lk 1,52) Starozákonná verzia textu, v ktorej sa Betlehem označuje za najmenšiu z judejských oblastí, zreteľne vyjadruje tento spôsob Božieho správania. Dávidovho potomka neskôr predpovedá prorok Nátan slovami: „Ja mu budem otcom a on mi bude synom“ (Porov. 2 Sam 7,14) čo opakovane zaznie v Ž 23,7: „Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil.“ Na tomto zvolaní je postavený aj obrad intronizácie kráľov Izraela, s ktorým sa stretávame v Ž 2,7-8.

Vyvolávanie Samuelovho ducha

Šaul sa snažil vykoreniť akúkoľvek formu čarodejníctva, ale keď sa ocitol pred nebezpečnou bitkou s Filištíncami,[21] Božie mlčanie sa preňho stalo neznesiteľným, vysadá na koňa a ide na koňa k zariekavačke. Čo znamená zjavenie „ducha“ v protiklade k zjaveniu Zmŕtvychvstalého si najlepšie dokážeme predstaviť na príklade biblického rozprávania o zariekavačke mŕtvych v En Dor, ktorá na Šaulovo naliehanie musela vyvolať Samuelovho ducha a privolať ho zo záhrobia (Porov. 1 Sam 28,7-25). Vyvolávaným „duchom“ je zosnulý človek, ktorý žije ako tieň v podsvetí, príležitostne ho stadiaľ možno vyvolať, no potom sa musí opäť vrátiť do sveta mŕtvych. [22] Ak Pán nerozpráva, potom závoj zajtrajška musí strhnúť niekto iný… (Porov. 1 Sam 28)

Záver

Georg Braulik píše vo svojej knihe Rozumieť starému zákonu jeden článok s názvom „Prorokovanie chce byť spoznávané“[23]. Tento článok vystihuje dokonale Samuelovo prorocké pôsobenie v dejinách Izraela. Existuje množstvo prorockých postáv, pretože ako máme položiť otázku o prorockej genéze povolania, ak názvom „prorok“ sa v rôznych dobách a rôznych regionálnych novinách izraelského národa boli označované úplne nerovnaké charaktery a obrazy povolanie? Bezpochyby je medzi slovami nabí a profétes niečo spájajúce, ale takto označené osoby sú ľuďmi rôzneho druhu a ťažko je to označiť jedným slovom. Biblické svedectvo vydáva o Šaulovi informáciu, že bol prvým kráľom určeným prorokom Samuelom, jeho historicitu potvrdili tiež nálezy na vysočine v Jeruzalemskom údolí z doby železnej. Israel Finkelstein a Neil Asher Silderman vo svojej publikácií uvádzajú približné rozhranie života proroka Samuela a Kráľa Šaula na prelom 11. a 10. storočia pred Kristom [24]. Táto teória je potvrdená aj v chronológií Galilovej The Chronology of the Kings of Israel and Juda. Keď Šaul vládol, nevedel, že jeho nástupca bol už zvolený. Dávid tajne pomazaný za nového Izraelského kráľa sa mu stáva hrozbou. Pastier, ktorý nebol nikdy vychovávaný k boju neprišiel a neprevzal Šaulovo kráľovstvo vojenským vpádom, ale za pomoci Boha. Šaul umiera s pocitom, že ho Boh opustil, Samuelova smrť bola smrťou pravoverného proroka, ktorý Boha poznal a bol sním. Tento príbeh zo starého zákona je o počiatku Dávidovho kráľovstva a rodu, z ktorého vzišiel mesiáš.

[1] Porov. RATZINGER, J.: Ježiš Nazaretský. Prológ – Ježišovo detstvo. Trnava : Dobrá kniha, s. 26.

[2] Porov. RATZINGER, J.: Ježiš Nazaretský. Prológ – Ježišovo detstvo. Trnava : Dobrá kniha, s. 116.

[3] Porov. SPOLOK SVATEHO VOJTECHA : Sväté písmo. Trnava : SSV, s. 320.

[4] Porov. HRBATA, J.: Klíče k Starému zákonu. Praha : Cesta, 1993, s. 208

[5] Porov. DILLARD, R.: Úvod do starého zákona. Příbram : PBtisk, 2008, s. 140

[6] Porov. DILLARD, R.: Úvod do starého zákona. Příbram : PBtisk, 2008, s. 142.

[7] Porov. SPOLOK SVATEHO VOJTECHA : Sväté písmo. Trnava : SSV, s. 318.

[8] Porov. DILLARD, R.: Úvod do starého zákona. Příbram : PBtisk, 2008, s. 144.

[9] Porov. TRUCH, J: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 430-431.

[10] „Hľa, ja urobím v Izraeli vec, ktorú keď niekto počuje, bude mu cvendžať v obidvoch ušiach. V ten deň splním na Hélim všetko, čo som o jeho dome hovoril, od začiatku až do konca. Oznámil som mu, že budem večne trestať jeho dom pre hriech, lebo vedel, že sa jeho synovia rúhajú a nekarhal ich. Preto som Héliho domu prisahal: Vinu Héliho domu nemožno nikdy napraviť ani obetami, ani darmi.“ (Porov. 1 Sam 3,11-14)

[11] Porov. BRAULIK, G: Rozumieť starému zákonu. Svit : KBD, 2002, s. 114 – 115.

[12] Porov. VARŠO, M.: Počúvaj Izrael… Prešov : UNIPO – GTF, s.100.

[13] Porov. VARŠO, M.: Počúvaj Izrael… Prešov : UNIPO – GTF, s.100.

[14] Porov. FILKENSTEIN, I a kol.: Objavováni bible. Vyšehrad, 2010, s. 118.

[15] Porov. VARŠO, M.: Počúvaj Izrael… Prešov : UNIPO – GTF, s.98.

[16] Porov. TRUCH, J: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 430-431.

[17] Porov. BOTEK, A.: Historické knihy starého zákona s komentármi Jeruzalemskej biblie. Trnava : Dobrá kniha, 1999, s. 102.

[18] Porov. RATZINGER, J.: Ježiš Nazaretský. Prológ – Ježišovo detstvo. Trnava : Dobrá kniha, s. 69.

[19] Porov. ČÍŽEK, A.: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 313.

[20] Porov. RATZINGER, J.: Ježiš Nazaretský. Prológ – Ježišovo detstvo. Trnava : Dobrá kniha, s. 96.

[21] Porov. RATZINGER, J.: Ježiš Nazaretský. Trnava : Dobrá kniha, s. 20.

[22] Porov. RATZINGER, J.: Ježiš Nazaretský. Od vstupu do Jeruzalema po zmŕtvychvstanie. Trnava : Dobrá kniha, s. 260.

[23] Porov. BRAULIK, G: Rozumieť starému zákonu. Svit : KBD, 2002, s. 114.

[24] Porov. FILKENSTEIN, I a kol.: Objavováni bible. Vyšehrad, 2010, s. 124.