Základné informácie o dokumente

Inter Mirifica, dekrét o spoločenských komunikačných prostriedkoch, je dokument, ktorý vznikol počas Druhého vatikánskeho koncilu. Prijatý bol v pomere 1 960 proti 164 hlasom biskupov. Vyhlásený bol pápežom Pavlom VI. 4. decembra 1963.

Dokument je rozdelený do dvoch kapitol. Prvá kapitola sa venuje záležitostiam ako Umenie a mravnosť, Zobrazovanie mravného zla a Verejná mienka. Dokument v tejto kapitole sa venuje aj povinnostiam: 1,. Recipientov (Všetkých používateľov, t. j. čitateľov, poslucháčov a divákov),
2. Mládeže a rodičov, 3. Tvorcov. Apeluje na mravný zákon, ktorým by sa mali všetci tí, čo s týmito prostriedkami pracujú riadiť. (IM 4) Právo na informácie má mať podľa dokumentu každý.

Druhá kapitola nesie názov Spoločenské komunikačné prostriedky a katolícky apoštolát, sa venuje Činnosti kňazov a veriacich, pri ktorej apeluje na kooperáciu kňazov a laikov pri tvorbe kvalitného a pravdivého obsahu, no nezabúda ani na rovnako kvalitnú formáciu. Dokument sa opiera o základnú povinnosť Cirkvi a to ohlasovať evanjelium.

Úloha laikov podľa dokumentu

Úlohou laikov je naplniť masovokomunikačné prostriedky humánnym a kresťanským duchom, aby plne zodpovedali veľkým očakávaniam ľudstva, ako aj Božím plánom. (IM 3) Laici, ktorí narábajú masovokomunikačnými prostriedkami, sa majú usilovať byť Kristovými svedkami najmä tým, že každý z nich bude konať svoju prácu odborne a s apoštolským duchom, ale aj tým, že podľa svojich možností poskytne svoje technické, hospodárske, kultúrne alebo umelecké schopnosti pastoračnej činnosti Cirkvi. (IM 13) Druhá kapitola sa venuje aj príprave tvorivých pracovníkov, ktorá sa v encyklike opisuje nasledovne: „Je treba bezodkladne pripravovať kňazov, rehoľníkov i laikov, ktorí majú náležité skúsenosti, aby mohli používať tieto prostriedky na apoštolské ciele. Predovšetkým treba technicky, kultúrne a morálne pripraviť laikov, zakladajúc školy, fakulty a inštitúty, v ktorých by novinári, filmoví, rozhlasoví a televízni pracovníci, ako aj ostatní zainteresovaní mohli získať úplnú výchovu preniknutú kresťanským duchom, najmä pokiaľ ide o sociálnu náuku Cirkvi.“ (IM 15) Správne používanie spoločenských komunikačných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii záujemcom rozličného veku a vzdelania, vyžaduje od nich primeranú a osobitnú teoretickú a praktickú formáciu. Preto je potrebné podľa dokumentu vytvárať laické centrá na podporu tohto apoštolátu. (IM 16) Dokument taktiež dáva apel biskupským konferenciám zriadiť inštitúcie na podporu šírenia kresťanského života a navrhuje budovať tzv. Národné úrady. Vedenie týchto úradov nech sa v každej krajine zverí osobitnej biskupskej komisii alebo na to určenému biskupovi. Nech majú v nich svoje miesto aj laici formovaní v katolíckej náuke a príslušní odborníci. (IM 21) Na záver sa dokument opiera o nemennosť radostnej informácie – evanjelia slovami sv. apoštola Pavla: „Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky!“ (Hebr 13, 8).