Medzi rímskokatolíckou cirkvou a gréckokatolíckou cirkvou sa nedá hovoriť o ekumenizme, je potrebné ju poznať a rešpektovať jej existenciu. Často sa mylne zaraďuje ako samostatná cirkev, prípadne len voľne spojená s rímskokatolíckou cirkvou. Takéto chápanie je celkom nesprávne, ba dokonca i sám názov nie je v zhode s termínmi, ktoré uvádza cirkevné právo. Generálne sa pojem cirkev chápe na označenie univerzálnej náboženskej spoločnosti založenej Ježišom Kristom. Je to cirkev katolícka, všeobecná, ktorá sa skladá z častí, ktoré sa volajú cirkvami partikulárnymi.

Gréckokatolícka cirkev patrí do skupiny tých cirkví, ktoré svojou vierou v Trojosobného Boha zjavujúceho sa v obraze milujúceho Otca, darujúceho nám svojho Syna, Ježiša Krista, zachraňujúceho nás pred hriechom a jeho dôsledkami mocou svojho Ducha, pečaťou svojej lásky, patrí do lona prvotnej, apoštolskej a katolíckej (všeobecnej) cirkvi. Avšak na rozdiel od svojej „sestry“ – Rímskokatolíckej cirkvi sa hlási k byzantskej liturgickej tradícii, ktorej kultúra sa v podstatnej miere premieta navonok v celom jej vonkajšom kulte.

Vybrané aktivity za účasti Gréckokatolíckej cirkvi v ekumenickom spoločenstve

Gréckokatolícka cirkev nie je v Košiciach jedinou hlásateľkou radostnej zvesti o spáse pre človeka, chce pomáhať aj všetkým ľuďom dobrej vôle z iných cirkví vytváraním jednoty a bratského uznania práce tých, ktorí sa snažia o naplnenie nášho života pravými duchovnými hodnotami. Preto od zrodu Ekumenického spoločenstva v Košiciach patrí aj gréckokatolícka cirkev k jeho členom a zapája sa do všetkých podujatí, konaných v ekumenickom duchu. Robí tak vo vedomí zodpovednosti za splnenie úlohy, ktorú Ježiš Kristus zveril svojim apoštolom – prvotnej cirkvi krátko pred svojím ukrižovaním slovami: „Aby všetci boli jedno…„

Seminárna práca vo svojom obsahu vyzdvihuje šesť udalostí, ktoré označuje ako za najvýznamnejšie. Prvou je skutočnosť, že bola už pri jej vzniku; druhou bol jej príklad a iniciatíva vytvoriť niečo podobné vo Svidníku; treťou bola návšteva ukrajinských duchovných a štvrtou je následná návšteva Slovákov na Ukrajine, piatou je ; následne asi najviac zhrňujúcou aktivitou je spoluautorstvo na knihe o ekumenickom spoločenstve.

Účasť na vzniku ekumenického spoločenstva

Ekumenické spoločenstvo vzniklo roku 1994 dobrovoľne, neformálne. Popudom vzniku bolo viacročné stretávanie predstaviteľov cirkví v komisií cirkví pri Mestskom zastupiteľstve Košice. Gréckokatolícka cirkev nechýbala pri jeho vzniku a so svojou dlhou históriou na území mesta Košice sa stala jej plnohodnotným členom.

Pôsobenie v rámci Komisie cirkví pri Mestskom zastupiteľstve umožňuje ekumenickému spoločenstvu vstúpiť na pôdu správy mesta a do spolupráce s jeho predstaviteľmi a veriacim ako i kňazom pomôcť v šírení evanjelia.

Účasť na dňoch Európskeho kultúrneho dedičstva vo Svidníku

Dňa 11. – 12. septembra 1999 sa táto udalosť konala vo Svidníku, kedy Ekuména Košice podnietila a pripravila návrh na spoločnú ekumenickú bohoslužbu. Zúčastnili sa zástupcovia ako i veriaci evanjelickej, pravoslávnej, gréckokatolíckej, rímskokatolíckej cirkvi.

Svidník si udržiaval po dlhé roky východnú tradíciu, preto je na území mesta doteraz najviac rozšírené práve pravoslávie a gréckokatolícka cirkev. Tento krok po bolestivých udalostiach medzi týmito cirkvami bol veľmi dobrým.

Boli a sú kontakty na rôznych stupňoch medzi pravoslávnou cirkvou, východnými cirkvami a katolíckou cirkvou východného obradu. Obavy však stále pretrvávajú na rôznych stupňoch. Východné cirkvi odmietajú „uniatstvo“ ako model jednoty medzi ortodoxnou a Katolíckou cirkvou. V tomto duchu komisia pre katolícko-ortodoxný dialóg vydala na plenárnom zasadnutí v roku 1993 v Balamonde prehlásenie, čo vyvolalo u niektorých uniatov kritiku. Bol to však nedostatok teologického a historického vedomia, čo kedysi viedlo k problematickému zmiešanému typu zjednoteného katolíka, ktorý nie je ani katolícky, ani ortodoxný. Dokument z Balamondu je dôležitý v tom, že uznáva katolícke východné cirkvi ako sesterské cirkvi. Je im tým výslovne uznané právo na existenciu, čo predtým nebolo vôbec samozrejmé. Uniatské cirkvi sa považujú za „most medzi Východom a Západom.

Tento rok bol pre gréckokatolícku cirkev vo Svidníku významným aj v tom, že  Gréckokatolícka farnosť vo Svidníku začala s rekonštrukciou a prístavbou chrámu sv. Paraskievy a podľa zistených slov pamätníkov išlo o veľmi bratské stretnutie a počiatok dobrých vzťahov a vzájomného spoznávania vo viere, nádeji a láske.

Návšteva ukrajinských biskupov

Na päť dňovú návštevu Slovenska dňa 15. 10. 2002 prišla deväť členná skupina z Ukrajiny, v ktorej boli štyria biskupi:

• Antal Majnek, rímskokatolícky biskup v Mukačeve,
• vladyka Jurij Džudžar, gréckokatolícky biskup v Mukačeve,
• vladyka Agapit Bevcik, pravoslávny biskup
• Vasiľ Horkay, biskup Reformovanej kresťanskej cirkvi

Títo účastníci prišli i s doprovodom. Prvý deň boli v Košiciach, kde sa stretli s Ekumenickým spoločenstvom cirkví v Košiciach. Po spoločnej večeri nasledoval dialóg a výmena skúseností zo života na Ukrajine a v Košiciach. Bolo to priateľské stretnutie, ktoré nemalo jazykovú bariéru. Vzájomná radosť zo stretnutia všetkých prítomných nanovo posilnila, aby sa ďalej rozvíjala vzájomná láska, budovali sa nové vzťahy tak, aby svet okolo nás uveril v Pravú lásku.

Slovenská ekumenická návšteva na Ukrajine

Členovia Ekumenického spoločenstva cirkví Košice v spolupráci s Komisiou cirkví pri Mestskom zastupiteľstve mesta Košice uskutočnili pracovnú cestu na Ukrajinu. Cieľom bola misia ekumenizmu a spoznávanie Pravoslávnej cirkvi. Uskutočnili sa stretnutia v Užhorode, Mukačeve a cieľom ďalšej cesty bola Počajevskaja Lavra – posvätné miesto Pravoslávnej cirkvi. Na spiatočnej ceste 23.10.2012 sa uskutočnilo významné stretnutie s predstaviteľmi Ukrajinskej katolíckej univerzity v Ľvove.

Hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou je náročná na precestovanie, lebo je spojené s dlhými pasovými a colnými kontrolami. V histórii sa to menilo, so Zakarpatím sme patrili do jedného štátneho útvaru – Rakúsko – Uhorska i Československa. Zvlášť obťažné spojenie tu bolo v totalitných podmienkach. Práve v tom čase začal tu pulzovať život, ovplyvnený charizmou jednoty, dnes už rozšírený po celom svete. Na Slovensku sme dostali „ideál vzájomnej lásky a jednoty“ počas Pražskej jari, r. 1968, a chceli sme ho priniesť i na Ukrajinu. Vtedy sa ako jediný možný spôsob ukázali rodinné styky, preto prichádzajú zo Slovenska jednotlivci s cieľom žiť Božie slovo a vzájomnú lásku. Od pádu komunizmu sa kontakty stali novými, pravidelnými a systematickými. Potrebujeme sa navzájom, lebo jednotu kresťanov potrebuje svet, ktorý treba duchovne liečiť. Preto aj Ekumenické spoločenstvo v Košiciach s radosťou prijíma a odovzdáva skúsenosti a spolupracuje s ekuménou v Zakarpatí. Ekumenické spoločenstvo malo možnosť spoznať pravoslávnu cirkev niekoľkodennou účasťou na duchovnom živote. Na Ukrajine spoznali i viaceré kňazské semináre, Katolícku univerzitu vo Ľvove a cirkevné komunity, vrátane židovskej. Ďalšou cestou košickej Ekumény bola účasť na Mariapoli v Mukačeve 2013, z ktorého vzišla a stále sa rozvíja spolupráci v oblasti Pro life. Aj udalosti vojny nás nabádajú zjednocovať sa v modlitbách za mier.

Ekuména nie je samoúčelná, sleduje ciele Kristove. Tam, kde je napríklad viac ohrozený pokoj, je ekuména potrebnejšia. Tam sa ako kresťania chceme viac spoznať a spolupracovať. Skoro rok sme pripravovali vhodné stretnutie a nadviazanie spolupráce. Nakoniec sme zvolili krásne horské prostredie neďaleko Mukačeva, diecézny dom v Sinjaku. Prišli 26. mája do Mukačeva na dva dni.

Prvý deň sme si prehliadli slávny hrad a mesto Mukačevo. Navštívili i reformovaný kostol. Prijal ich brat farár Gerson – duchovná autorita v meste. Rozprava v jeho historickom kostole bola dlhá, podrobná a srdečná. Farárkou je i jeho manželka, profesionálne psychoĺóg, špeciálny pedagóg a grafológ, čo spája do duchovnej služby, venujú sa i Rómom. Domáci sa podelili o svoje aktivity a plány a my sme žili božie slovo: radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi.

Jadrom cesty bola streda 27.5, deň stretnutia oboch spoločenstiev v diecéznom dome v Sinjaku. Trvalo celý deň, ukončili sme ho spoločnou večerou. Stretnutie viedli moderátori spoločenstiev: Viera Fediná za Mukačevo  a Bohumil Kaman za Košice. Bolo nás 29 osôb.

Najprv to bolo vzájomné predstavenie spoločenstiev a ich činnosti. Za ES Košice Mons. A. Konečný sprítomnil vznik, bohatú činnosť a perspektívy ES Košice. Za ES Mukačevo pani Viera Fedivá popísala 5 rokov ich činnosti. Ide predovšetkým o pochody za život, Týždeň rodiny, Deň otcov, Deň matiek a spoločné modlitby za pokoj a mier na Ukrajine. Otec Peter Žarkovský, generálny vikár Mukačevskej diecézy, doplnil ekumenické úsilie zo strany primátora a predstaviteľov cirkví a spomenul i zahraničné cesty.

Po prestávke ekumenické stretnutie pokračovalo predstavením spirituality jednoty Hnutia fokoláre: Chiara Lubichová – charizma jednoty, jej história a vyjadrenia, ktoré Chiara povedala v odpovediach na otázky na ekumenickom kongrese v roku 2001. Čo konkrétne prináša  Hnutie fokoláre pre dnešný svet poukázalo krátke vystúpenie súčasnej prezidentky Hnutia Fokláre – Marie Voce na pôde OSN v apríli t.r., kde bola pozvaná spolu s ďalšími náboženskými osobnosťami, aby odpovedala na naliehavé potreby hľadania nových ciest k mieru a zmiereniu na svete. Poukázala na spôsoby vytvárať podmienky mieru: nezištne darovať, milovať vlasť iného ako svoju, cirkev iného ako svoju. Každý účastník dostal texty preložené v svojej reči.

Oboznámenie sa s históriou spoločenstiev navodilo atmosféru Božej prítomnosti a nastolilo skúmanie ďalšej možnej spolupráce. Po spoločnom obede bol priestor pre toto hľadanie. Ako v celom západnom svete, tak i v oboch našich krajinách je aktuálna ochrana života. O. Dušan Škurla z Košíc hovoril o dôležitej spolupráci Pro-life a Košickej Ekumeny na 1. celonárodnom pochode za život v roku 2014.

Výmena skúseností a spojenie síl sa ukazuje prospešné i nevyhnutné. Preto sa chceme informovať o akciách v ekumenickom fóre a podľa možnosti bratsky sa podporíme účasťou. Budeme pokračovať v modlitbách za pokoj a mier vo svete a na Ukrajine.

Na záver podujatia v kaplnke domu bola krátka spoločná ďakovná a prosebná bohoslužba. Pozostávala z čítania Božieho slova, úvahou nad ním a zo spontánne prednesených prosieb za potreby cirkví, sveta, našich krajín a nás samých, aby sme prispeli ku pokoju a jednote ako od nás očakáva Pán.

Všetci prítomní sa tešili a navzájom si prejavili vďačnosť za možnosť byť spolu a pomáhať si tak, ako človeka vedie Boží duch. Z tejto cesty sa zachovali tri svedectvá:

Svedectvo Vierky F.: „Účastníci z Ukrajiny boli a sú šťastní. Povedali, že sa veľmi dobre cítili medzi tými „peknými ľuďmi“. Pravoslávny otec Mosk. patr. povedal, že porozpráva to svojmu biskupovi a že  nič podobné ešte nepočul, bolo to nové a krásne. Iní by sa chceli stretnúť a spolu vidieť čo urobiť. Niekto navrhuje vytvoriť štruktúru a pravidlá, ako má Ekuména Košice. Viacerí sa pýtali na Hnutie Focolare. Tak som rozprávala  o jednote a o Ježišovi Opustenom, čo veľmi to vnímali.“

Svedectvo Antona K.: „Jeden evanjelický duchovný mi poďakoval „za našu vzácnu misiu na Ukrajinu“. Povedal tiež, že vojna na Ukrajine má ten dôsledok, že sa ľudia modlia. Spoločne sme žili Božie slovo: radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi. Tak sa stalo stretnutie výnimočné, medzi nami bol duch evanjelia,  a teda sám Pán.“

Svedectvo Dáši F.: „Na Ukrajine som bola už viackrát, vždy to boli stretnutia, ktoré boli organizované Hnutím fokoláre. Tento krát som si uvedomila, že toto ekumenické stretnutie bolo výnimočné. Otázky, ktoré som mala vo svojom vnútri: „Ako ja môžem niečo zmeniť situácii na Ukrajine, kde ľudia túžia po pokojnom živote v mieri?“ Tichá odpoveď mi prišla, keď Emmaus hovorila v Organizácii spojených národov, ktorej sa málo darí zabezpečiť mier na svete. Jedine žitie neprekonateľného evanjelia: Miluj blížneho svojho ako seba samého je jedinou a pravou nádejou pre tento svet. Objavila som, že ekumena môže poskytnúť podmienky pre ochranu života, pre dosiahnutie mieru, ale bez kríža to nebude.“

Táto cesta sa po prvýkrát uskutočnila aj v spolupráci s mestom a podporená tiež mestskými podnikmi s finančným príspevkom na dopravu. Táto návšteva upevnila vzájomné priateľské vzťahy medzi jednotlivými členmi ekumenických spoločenstiev a vzišla túžba ísť zasievať tieto ekumenické vzťahy tam, kde nie sú.

Účasť na ekumenických stretnutiach v týždni modlitieb za jednotu kresťanov

Tradičný medzinárodný ekumenický Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov je pre ekumenické spoločenstvo vždy príležitosťou na poukázanie jednoty v modlitbe. Pri tejto príležitosti sa každoročne i na Slovensku uskutočnilo viacero ekumenických bohoslužieb a stretnutí.

Ekumenické stretnutia počas svetového týždňa modlitieb majú stále nejaké motto.
V znamení motta Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov v roku 2007 „Aj hluchým dáva sluch a nemým reč“ (Mk 7, 37) sa 22. februára 2007 uskutočnila v Košiciach ekumenická bohoslužba slova. Na stretnutí sa zúčastnili všetci zástupcovia kresťanských cirkví združených v ekumenickom spoločenstve pôsobiacom na území mesta. Úvodná časť bohoslužby sa niesla v duchu pokánia a kajúcich prosieb za previnenia, ktorými sme narušili a narúšame jednotu Kristovho tela. Božie slovo z Knihy Exodus s komentárom predniesol zástupca židovskej náboženskej obce Ivan Kolín. Sväté evanjelium zaspieval o. Marko Rozkoš z Gréckokatolíckej cirkvi. Prítomným sa prihovoril biskup Reformovanej cirkvi Géza Erdély. V príhovore poukázal na moc Božieho slova, ktoré hluchým otvára uši, slepým oči a malomocných očisťuje. Po prosbách jednotlivých zástupcov cirkví zhromaždenie vyznalo svoju vieru a pomodlilo sa spoločne modlitbu Otče náš. Vzájomnú ochotu budovať jednotu vyjadrilo aj gesto podania rúk. Na záver biskup Erdély rozdal zažaté sviece zástupcom prítomného modliaceho sa spoločenstva ako symbol šírenia ducha Kristovho svetla, lásky a porozumenia.

Účasť na Festivale sakrálneho umenia

Každoročný festival sakrálneho umenia v Košiciach sa stal pre Gréckokatolícky bohoslovecký zbor sv. Romana Sladkopevca a najmä pre jeho niekdajšieho hlavného dirigenta Pavla Vasiľa veľkým obohatením. Vo svojej publikácií o tomto zbore hodnotí aj vystúpenia na tomto festivale nasledovne:

1993: Spolu s pravoslávnym seminárom sme spievali východný repertoár. Koncert začínal o 16:00 a Prešovský zbor šiel predposledný. Pán Vasiľ spomína búrlivý potlesk sprevádzaný úsmevom a údivom z krásy byzantského spevu v podaní tak mladého zboru. Správa o takomto úspechu bohoslovcov sa rýchlo rozniesla po seminári ale i fakulte.  

 1994: Bohoslovci navrhli spev začať sprievodom so sviečkami ku ikone Presvätej Bohoričky za spevu Bohorodice Divo. Nálada zboru bola povznesená a tréma? Tá u bohoslovcov vôbec nebola.

1999: Vystúpeniu predchádzalo prvé televízne nahrávanie svätej liturgie so zborom. Vystúpenie sa nieslo v adventom duchu a spolu s pravoslávnym zborom ponúkol zbor sv. Romana Sladkopevca aj byzantské spevy.   

V poradí deviaty ročník ekumenického sakrálneho koncertu vo štvrtok 17. októbra 2013 v budove Štátneho divadla v Košiciach bol pre gréckokatolícku cirkev výnimočným. Cieľom podujatia je spájať ľudí dobrej vôle a prostredníctvom umenia prekonávať kultúrno-náboženské rozdiely. Na koncerte sa zúčastnili cirkevné autority kresťanských cirkví na Slovensku a predstaviteľ židovskej náboženskej obce. Prítomní boli aj vyše tridsiati hierarchovia východných cirkví z Európy, ktorí mali práve v týchto dňoch v Košiciach svoje stretnutie. Na podujatie prišiel aj podpredseda NR SR Ján Figeľ a ďalší predstavitelia verejného života. V úvodnom príhovore košický eparcha vladyka Milan Chautur vyslovil prianie, aby kultúra bola vždy preniknutá inšpiráciou Svätého Ducha, a tak pomáhala formovať ľudí k pravým hodnotám. Koncert sprevádzal symfonický orchester Musica iuvenalis pod vedením dirigenta Igora Dohoviča. V programe sa predstavili Zbor sv. Cecílie z Košíc, Chorus Comenianus, Zbor Efraim z Budapešti a spevácky zbor z Miškolca. Umeleckým zážitkom obohatil repertoár majster Samuel Barzilai, kantor židovskej náboženskej obce vo Viedni. Na záver podujatia odovzdal organizátor koncertu Peter Solej kardinálovi Jozefovi Tomkovi ďakovný list. Najvyšší predstavitelia cirkví udelili prítomným požehnanie vo viacerých jazykoch. Pieseň Ave Maria v podaní sólistu Opery štátneho divadla Jaroslava Dvorského dala umeleckú bodku za stretnutím, ktoré v sebe nieslo pečať pravej kultúry a univerzálneho bratstva.

Publikácia Ekumena Košice 1996 – 2011

Ak vyzdvihnúť nejakú aktivitu v tak krátkej práci, tak by tu nemalo chýbať spoluautorstvo na tomto diele.  

Publikácia je tematicky a spracovaním ojedinelá. Na 140 stránkach popisuje, no predovšetkým obrazom dokumentuje Ekumenické spoločenstvo na území mesta Košice v rokoch 1994 – 2011. Popisuje jednotlivé subjekty Spoločenstva, včítane pozorovateľa – Židovskej náboženskej obce. Vyčerpávajúco dokumentuje  ich modlitby a bohoslužby, kultúrne a sociálne podujatia i spoluprácu s Mestom, s VUC a ďalšie aktivity. Cieľom je oslava Pôvodcu a radosť z nájdeného pokladu ekumenickej spolupráce.

Personálne zastúpenie gréckokatolíckej cirkvi v ekumenickom spoločenstve

Košická eprachia od jej vzniku je pod vedením vladyku Milana Chautura, ktorý je častým kazateľom na ekumenických stretnutiach. Vladyka Milan Chautur bol Svätým Otcom Jánom Pavlom II. menovaný za apoštolského exarchu pre novovytvorený apoštolský exarchát katolíkov byzantského obradu v Košiciach. Jeho pastoračná aktivita sa odvtedy sústreďuje na proces liturgickej a duchovnej obnovy celého exarchátu (neskoršej eparchie) a na zriadenie nutných článkov riadiacej štruktúry medzi ktoré patrí aj menovanie člena ekumena zastupujúceho člena ekumenického spoločenstva.

Medzi zástupcov gréckokatolíckej cirkvi patrili: o. protosynkel Vladimír Tomko, o. Marko Rozkoš do roku 2007 a od roku 2007 je zatupujúcim členom o. Pavol Bardzák, ktorý bol od roku 2007 do roku 2011 delegátom a taktiež zástupcom moderátora. Veriaci z gréckokatolíckej katedrály v Košiciach participovali na ekumenických stretnutiach aj svojím spevom, kedy na festivale sakrálneho umenia vystupoval aj katedrálny zbor.

Gréckokatolícka košická eparchia bola aj je riadnym členom ekumenického spoločenstva a snaží sa participovať na všetkých udalostiach a možno nie je počtom najväčšia v tomto spoločenstve, snaží sa byť prínosom a obohatením.

ZÁVER

Dejiny Slovenska sú poznačené náboženským delením. Nové storočie má byť poznačené snahou o zjednotenie. Práca poukazuje, že ekumenizmus má zintenzívniť bratské vzťahy medzi cirkvami a cirkevnými spoločenstvami. Je čas cesty dialógu medzi cirkvami. Ekumenizmus na Slovensku si vyžaduje solídnu prácu, poznávania, hľadania toho, čo máme spoločné, čo nás spája, čo môžeme využiť pri stretnutiach.

Predkladaná práca Gréckokatolícka cirkev v Ekumenickom spoločenstve Košice, zohľadnila vo svojom obsahu dve skutočnosti, prvou bolo príklad ekumenického spoločenstva cirkví Košice pre všeobecné blaho i duchovný význam a druhou bolo duchovný prínos pre cirkevné obce, ktoré sú doň zapojené.

Pluralita náboženských presvedčení, svetonázorov a životných štýlov sa stáva charakteristickou črtou európskej kultúry. Šíria sa východné náboženstvá a nové náboženské spoločenstvá priťahujú aj záujem mnohých kresťanov. Stále jestvujú, mnohí muži a ženy, ktorí odmietajú kresťanskú vieru, stavajú sa k nej ľahostajne alebo nasledujú iné svetonázory.

Veríme, že práca bude pre čitateľa prínosom a spolu s jej prezentáciou bude tvoriť krátky no výstižný exkurz do tohto spoločenstva a vzťahov v ňom.

POUŽITÁ LITERATÚRA

Časopis Slovo, 2002/2; Prešov: Petra. 2002, 36 s. , ISSN 1335-7492

Časopis Slovo, 2007/2; Prešov: Petra, 2007, 36 s. , ISSN 1335-7492

DRÁB, P.: Kresťania v dialógu, Košice: Katolícka univerzita. 2008, 177 s., ISBN  978-80-970050-8-5

EKUMENICKÉ SPOLOČENSTVO KOŠICE: Oficiálna webstránka, www.ekumenake.rimkat.sk (12.01.2019)

HOSPODÁR, M.: Na ekumenický koncert v Košiciach prišlo 30 biskupov východných cirkví; https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131018023  (12.01.2019)

KONEČNÝ, A: Prvé stretnutie Ekumény Košice a Ekumény Mukačevo v Zakarpatskom Sinjaku; http://www.munkacs-diocese.org/slo/index.php?option=com_content&view= article&id=17:prve-stretnutie-ekumeny-koice-a-ekumeny-mukaevo-v-zakarpatskom-sinjaku-miluj-cirkev-blineho-ako-svoju&catid=1:novinky&Itemid=1 (12.01.2019)

NAPS: Ekumenické snahy NAPS, http://www.naps.sk/cms/index.php/ekumenizmus.html  (12.01.2019)

PANCZA, D.: Komentár k Balamandskému vyhláseniu; grkat.nfo.sk/Texty/balamand3.html (12.01.2019)

POLÁČEK, V.: Sme rodina Božích dětí. Řeckokatolická církev – člen této rodiny – z pohledu nového církevního práva. Spišská Kapitula : Brázda č. 2, 1994.

VASIĽ, P.: Prešovský bohoslovecký zbor svätého Romana Sladkopovca. Prešov: Petra, 248 s., ISBN 978-80-88890-57-7