Pohľad na tiahnuci sa rad tatranských vrcholov
25. apríla 2019 13:51,
Prečítané 1 140x,
ONDREJ MIŠKOVIČ,
Teológia
Pohľad na tiahnuci sa rad tatranských vrcholov fascinujúco priťahuje oči. Niekedy stoja v žiarivých slnečných lúčoch. Inokedy ich slnko iba pohládza. Často ich šľahá dážď, jemne zahaľuje hmla, či ťaživo zvierajú temné oblaky.
Nikdy som však nepočul, žeby si Tatry sťažovali na horúčavu či chlad. Nikdy ani nežiadali odmenu za svoju majestátnu veľkosť a krásu. Aj žiadosť po uznaní či vďake im bola cudzia. Jednoducho sa ponúkajú a dávajú. Celkom zadarmo.
Pritom sú rovnako majestátne, či ich hladí slnko, alebo bičuje dážď. Je im jedno, či sa na nich pozerá alebo nie. Neruší ich, ak sa na ne niekto šplhá, alebo ostávajú sami.
Tatranské vrchy sú ako Boh: On tiež všetko znesie. Všetko prijíma. Ponúka sa a nič nežiada. Boh sa správa ako Tatranské vrcholy. Preto sú hory sviatosťou Boha: zjavujú, pripomínajú, ponúkajú smer a odkazujú na iné horizonty. Lebo hovoria sviatostnou rečou.
(P. Mikluščák – Teológia sviatostí I., s. 1)
03.02.2026
Je to len ticho, čo v izbe sa skrylo Akoby v tebe niečo polnoc odbilo Sedíš tu sám a hľadáš ten správny svet V hrudi máš prázdno no najvzácnejší kvet Niekedy bolí aj to, čo nemá meno Leží to na duši ako umelecké dielo Nie je to rana, čo vidno ju na koži Je to ten pocit, čo ťa každú noc položí Hľadáš tie slová v starých knihách a vetách Stratený v sebe a v [...]
02.02.2026
V starých topánkach sme prešli celý svet krajšieho rána naozaj vtedy nebolo a niet Tvoj smiech mi zvonil ako čistý zvon všetko zlé vtedy muselo ísť hneď von Písali sme mená kriedou na bránu čakali sme spolu na každú novú ranu Bol to ten čas keď nám stačilo málo každé to „mám ťa rád“ za to vážne stálo Prvá láska je náš najlepší štart v hre o šťastie [...]
01.02.2026
Káva na stole mi pomaly chladne Posledný lístok zo stromu padne Dívam sa vonku na prázdne mesto Čakám, že láska bude viac ako len gesto Hľadal som cestu, čo viedla nás domov Dnes je však skrytá pod nánosom stromov Ešte som veril, že máme dosť síl Že niekto ten osud na chvíľu zastavil No čas je len rieka, čo dravá je ako jej prúd Učí nás dávať a učí nás aj [...]
Celá debata | RSS tejto debaty