V jeden večer zobral starý Indián svojho vnuka a rozprával mu príbeh o boji, ktorý prebieha vo vnútri každého človeka. Povedal mu:

“Vnúčik, ten boj v každom z nás je bojom medzi dvomi vlkmi. Jeden vlk je zlý: Je to zúrivosť, závisť, žiarlivosť, smútok, sebeckosť, hrubosť, nenávisť, sebaľútosť, falošnosť, namyslenosť, ľahostajnosť a ego. Ten druhý vlk je dobrý: Je to radosť, pokoj, láska, nádej, vyrovnanosť, skromnosť, láskavosť, empatia, štedrosť, vernosť, súcit a dôvera.”

Vnuk o tom všetkom rozmýšľal a po chvíli sa opýtal: “A ktorý vlk vyhrá?” Starý Indián odpovedal: “Ten, ktorého kŕmiš.”

Článok, ktorý ste sa rozhodli prečítať sa pokúsi zamyslieť nad týmito dvoma obrazmi vlkov v každom z nás a v našich vzťahoch.

Ako odhaliť „zlého vlka“ v našom vzťahu?

Dávne povesti o tom, ako vlčie svorky napádali a vyzabíjali celé dediny, alebo rozprávky ako Červená čiapočka alebo Zlý vlk a tri prasiatka vštepujú každému dieťaťu pocit, že vlk je krvilačný a voči človeku agresívny.

Východní otcovia, označovali za prameň a za začiatok každého hriechu práve zlú myšlienku. Vieme, že hrešiť môžeme nielen skutkami a slovami, ale tiež myšlienkami. Kým sa zlá myšlienka stane hriechom, musí prejsť určitými stupňami.

• Prvý stupeň je sugescia. Zlá myšlienka alebo nápad vnikne do mysle formou akejsi ponuky. Napríklad v partnerskom živote, hlavne v začiatkoch je práve koketovanie s otázkou čistoty a hlavne predmanželských intímnosti klamlivo predstavované ako dobro. Tieto myšlienky nás budú napadať počas celého nášho života a nie je potrebné sa ich báť alebo sa pokladať za horšieho od ostatných keď sa nám zdá, že ich máme akosi často.
• Druhý stupeň je rozhovor. Ani v tomto druhom stupni človek ešte nezhrešil, lebo sa pre nič nerozhodol. Jeden z partnerov, alebo možno obaja začínajú koketovať s touto myšlienkou a prichádzajú otázky typu: „Veď si ju chcem zobrať, tak kde je chyba?“ alebo „Dáme si pozor a bude to len raz, veď to už každý skúsil.“ A takto sa človek dostáva už na šikmú plochu, na ktorej sa vie lepšie zorientovať Zlý, lebo on je zdrojom pokušenia.
• Tretí stupeň je boj. V tomto stupni pokúšaný vedie boj s myšlienkou na zlé. Pred oči tohto človeka sa dostávajú myšlienky kladov a záporov daného skutku. V našom prípade by to mohli byť klamstvá typu: „To musím skúsiť, veď v partií to už každý skúsil, veď to je dnes bežné, veď tým nikomu nijako neublížim…“ No prichádza aj druhá miska váh, kedy sumarizujeme čo by sme stratili: „Nebudem už čistý, nenechám si panenstvo do manželstva, nebude už môj život mať takú hodnotu akú mal…“ Takto nejako bojuje ten, kto je pokúšaný na zlé, kto neodrazil zlú myšlienku hneď na začiatku. Nakoľko sa však pre nič nerozhodol a k ničomu ešte nedal súhlas, nezhrešil.
• Štvrtý stupeň je súhlas. Až štvrtý stupeň je rozhodujúci: tam, kde je súhlas so zlou myšlienkou, tam začína hriech. Náš zamilovaný si v srdci povie: „Nikto mi nič nebude rozkazovať. Budem si robiť to čo chcem, kedy chcem a ako chcem a samozrejme že s kým chcem. “ Zlý nám takto ako na striebornej tácke dáva poznanie, že veci vieme lepšie ako rodičia, učitelia alebo aj samotný Boh. Zhrešil si, lebo si dal zlej myšlienke súhlas konať v tvojom živote.
• Piaty stupeň je vášeň. V tomto stupni už zlá myšlienka natoľko prenikne do srdca človeka, že ho začne ovládať a premení sa na vášeň. Odvtedy sa ono srdce stane prameňom zlých myšlienok. Zaľúbený párik, ktorý sme si uvádzali ako príklad pri každom stupni sa zrazu stáva posadnutým alebo až otrokom hriechu, nerestí a zlých myšlienok.

Zlý vlk nám teraz do našich vzťahov dáva jednoduchý scenár:

Každé stretnutie je zrazu len plné hnevu (zúrivosť),

jeden druhému závidíme menej povinností (závisť),

jeden druhému prestávame veriť, a už len pohľad vzbudzuje domýšľavosť (žiarlivosť),

nedokážeme prijímať dary, kvôli ranám ktoré máme (smútok),

prestávame veci robiť pre toho druhého ak nám nedáva to isté ak nie viac (sebeckosť),

prestávame mať cit na problémy toho druhého (hrubosť),

každý jeden prešľap voči nám búra mosty (nenávisť),

druhým hovoríme, aký sme nešťastný vo vzťahu, no partnerovi to nepovieme (sebaľútosť),

hľadáme si výhovorku, len aby sme s milovanou osobou nemuseli byť (falošnosť),

naše problémy sú neporovnateľné s problémami toho druhého (namyslenosť),

prestávame byť pozorný na trápenie a dlhodobé problémy (ľahostajnosť),

hovoríme si, že mi jednoducho všetko vieme (ego).

… a takto v nás víťazí zlý vlk.

Sväté písmo, ponúka obraz vlka v protiklade s baránkom v Matúšovom a Lukášovom evanjeliu takto:

• Hľa posielam vás ako ovce medzi vlkov. Buďte teda opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice. (Mt 10, 6)

Prvá misia Ježišových učeníkov, je misia práve do miest, kde boli doma. Ježiš ich posiela do vlastnej „svorky“ ale už nie ako vlkov, ale ako baránkov. Unavený a utláčaný Boží ľud, ktorý očakával spásu v politickom prevrate je zrazu ohromený obetavosťou a bezhraničnou láskou učeníkov. Baránky sú zrazu odsúdené na roztrhanie vlkmi.

• Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. (Lk 10, 3)

Toto je spôsob, akým sa uskutočňuje misia v chudobe a neistote, ktorá učeníkov dáva na roveň takým, akým bol Ježiš, baránok a syn Boží, vydaný do rúk ľudí. Baránok je tichý a pokojný. Za svojho života je užitočný tým, že dáva vlnu a mlieko, pokrm a ošatenie, prináša ale aj úžitok po smrti, pretože dáva kožu a mäso, seba samého za odev a pokrm. Pripomína nám veľkonočného baránka (Ex 12, 3 nn) a trpiaceho služobníka, ktorý na sebe nesie hriech sveta (Iz 53, 7; Jn 1, 29). Baránok zostáva stále rovnaký, aj keď žije medzi inými. Mnoho baránkov, nikdy nevytvorí vlčiu svorku. Rozdiel, medzi baránkom a vlkom je ako rozdiel medzi Ježišom a svetom, láskou a sebectvom, chudobou, poníženosťou a pokorou na jednej strane a bohatstvom, mocou a pýchou na druhej strane. Svet sa stále bude chovať k učeníkom tak, ako sa chová vlk k baránkom. V našich časom bude baránok stále vlkovou korisťou.

Čo si zobrať z príkladu „dobrého vlka“ do našej bezhraničnej lásky?

Koľko poznáte manželov, ktorí sa ráno prebudia, sotva sa stihnú umyť, spolu najesť a idú do práce, ktorú nerobia naplno, aby potom prišli unavení domov a nič sa im nechcelo? Stereotyp zabíja naše vzťahy.

„Silou svorky je vlk, silou vlka je svorka.” Rudyard Kipling

Každá svorka vlkov v sebe skrýva isté vlastnosti, ktoré môžeme aplikovať aj do našich vzťahov. Aké vlastnosti hľadať v správnej svorke?

• Pravdivosť – Svorka si vie povedať pravdu, aj keby bolela. Pravda v dnešnej dobe často stojí kariérny postup a niektorých aj život. Budujme v svojich vzťahoch práve cit pre pravdu.
• Mentálna sila – Nejeden z nás potrebuje niekedy počuť, že je skvelý a že jeho život má ozajstnú hodnotu pre toho druhého. Naša sila sa často prejavuje v slabosti, práve slabosť toho druhého nemá byť príležitosťou ho ešte viac deprimovať, ale byť mu oporou.
• Úspech – Svorka sa vie radovať z úspechu toho druhého. Vie nás motivovať a vzbudzuje v nás odvahu konať ďalšie dobro pre spoločenstvo v ktorom žijeme. Svorka pozná kolektívnu vinu a je len taká silná ako jej najslabší článok.
• Osoby, miesta a veci ktoré máte radi – „Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať“ spomínal Emil Válek v svojej básni. Svorka je spoločenstvo, kde sa vždy radi vrátime. Krásny a požehnaný čas, ktorý nikde inde nemôžeme prežiť, takým nám je práve čas vo svorke. Svorka nie je miestom, kde sa hanbíš ukázať svoje pády a zranenia.

Dobrý vlk nám dáva do našich vzťahov chvíle, na ktoré budeme spomínať pri krbe na staré kolená a sú to zväčša príbehy, začínajúce slovami:

Pamätáš ako si ma požiadal o ruku? (radosť),

Pamätáš si ako sme chodili spolu na prechádzky okolo nášho mesta? (pokoj),

Pamätáš si ako si ma prvýkrát nežne chytil za ruku? (láska),

Spomeň si z čoho sme sa už dostali … (nádej),

Spomeň si na to, keď si mi pomohol sa preniesť cez … (vyrovnanosť),

Spomeň si na chvíle kedy nám stačilo byť len jeden pre druhého … (skromnosť),

Vieš, ako si vtedy mi dal to, čo som potreboval … (láskavosť),

Vieš, ako si vtedy povedal, že ma v tom nenecháš samú… (empatia),

Vieš, že si ma veľmi potešil, keď si mi kúpil kvety a … (štedrosť),

Nezabudnem na to, ako si mi sľúbil, že ma budeš naveky milovať… (vernosť),

Nezabudnem na to, ako si mi nastavil rameno keď som plakala…. (súcit),

Nezabudnem na to, ako si prvýkrát povedal, že ma miluješ … (dôvera).

… a takto v nás víťazí dobrý vlk.

„Hoďte ma vlkom a ja sa vrátim ako vodca svorky.“

PS: Ktorého vlka kŕmim ja?

Ktorú z týchto myšlienok dobrého a zlého vlka v sebe najviac kŕmiš ty? Skús sa nad tou, ktorá v tebe víťazí zamyslieť, sú to: zúrivosť, závisť, žiarlivosť, smútok, sebeckosť, hrubosť, nenávisť, sebaľútosť, falošnosť, namyslenosť, ľahostajnosť, ego, radosť, pokoj, láska, nádej, vyrovnanosť, skromnosť, láskavosť, empatia, štedrosť, vernosť, súcit a dôvera. Ak máš chuť a odvahu, môžeš sa v komentári podeliť o „tú svoju“ a bol by som aj rád, aby si to aj trošku rozvinul, aby sme zistili, že v týchto zlých myšlienkach nie sme sami a v ktorých dobrých myšlienkach si môžeme brať príklad.

Zdroje informácií:

PÁTER GABRIEL, Prameň a začiatok každého hriechu je zlá myšlienka,

dostupné na webe: https://blog.postoj.sk/7799/pramen-a-zaciatok-kazdeho-hriechu-je-zla-myslienka

PETER PODLESNÝ, Bez svorky zomrieš,

dostupné na webe: https://muzom.sk/bez-svorky-zomries/