„Môj otec Miroslav Garčala dostal mozgovú mŕtvicu 16. júla v čase približne o 7.30 hod. ráno, po privolaní rýchlej zdravotnej pomoci mu bola už o 7.40 hod. poskytnutá rýchla zdravotná pomoc s diagnózou: Mozgová mŕtvica,“ začína rozprávanie syn Martin. Promptné diagnostikovanie ochorenia službukonajúcim záchranárom pánom Kyseľom a rýchle poskytnutie zdravotnej pomoci službukonajúceho personálu rýchlej zdravotnej pomoci Kežmarok v tomto čase zachránilo Miroslavovi život.
„Vďaka ich profesionálnemu prístupu bol môj otec prevezený do nemocnice v Poprade, kde potvrdili správnosť diagnostikovania ochorenia. Na základe zistených skutočností bol okamžite prevezený vrtuľníkom na operačný zákrok do nemocnice v Košiciach. Po tomto zákroku bol asi po troch dňoch prevezený naspäť do Popradu na neurologické oddelenie jednotky intenzívnej starostlivosti,“ spomína Martin.
Nakoľko na neurologickej jednotke intenzívnej starostlivosti mohol byť hospitalizovaný maximálne desať dní, nastala dilema, kto teraz Miroslavovi pomôže, nakoľko stále nebol dostatočne samostatný, či už po stránke fyzickej tak i psychickej. „Môj otec slúžil skoro 30 rokov ako profesionálny vojak, tak som sa s mojou rodinou spoliehali na pomoc od vojenskej nemocnice v Ružomberku. Oslovili sme teda túto nemocnicu. Tam nám bolo oznámené, že ani civilista, ani vojak nemajú nárok na ich pomoc, nakoľko naše vládne predstavenstvo zrušilo oddelenia pre pomoc pacientom s mozgovou mŕtvicou,“ smutne konštatuje Martin. Aj keď so slzami v očiach, súhlasili, aby Miroslava previezli na oddelenie dlhodobo chorých do Kežmarku k primárovi Bártovi. Práve v tomto momente sa však začali diať neuveriteľné veci a doslova malé zázraky.
V pondelok 16. augusta bol Miroslav dopoludnia prijatý na oddelenie. „Môjho otca mala na starosti Mária Balážová a týmto chcem aj jej poďakovať za skutočne profesionálnu službu a poskytovanú zdravotnú starostlivosť. Po dvoch dňoch od prijatia na oddelenie sme neverili vlastným očiam. Otec ma spoznával po celý čas ako som bol pri ňom na návšteve, poznal aj svoju manželku, čo sa nám predtým nestalo. Hneď potom sa pýtal na svoju záhradku, či som už vybral zeleninu, porýľoval a podobne. Začal znova po vyše mesiaci sám chodiť, samozrejme sme ho istili, ale chodil a dokonca sám šiel na sociálne zariadenie a pokúšal sa oholiť,“ hovorí Martin o svojom otcovi, ktorý nedovolil chorobe aby nad ním zvíťazila.
Martin spoločne s rodinou si je istý, že len vďaka odbornému prístupu a vysokej profesionalite lekárov z oddelenia kežmarskej nemocnice, na čele s primárom Bártom a personálu profesionálnych a vysoko kvalifikovaných zdravotných sestier, môže s hrdosťou povedať, vychváliť a šíriť dobré meno oddeleniu dlhodobo chorých v našom meste.
„Chcel by som týmto profesionálom z vrúcneho a úprimného srdca poďakovať v mene mňa a celej mojej rodiny. Taktiež aj za určite mnoho klientov a ich rodinných príslušníkov, ako napríklad pána Wavreka, ktorí sú a boli maximálne spokojní s prácou týchto profesionálov na tomto oddelení,“ zakončil poďakovanie Martin.
.. v nemocniciach tretej kategórie tak ako ich... ...
keby sa vcas diagnostikoval MATOVIC CAPUT a... ...
Takže Ružomberok zrušil oddelenie pre pomoc... ...
Mne je zle ked všade počúvam aké sú potrebné... ...
Celá debata | RSS tejto debaty