Akademický maliar Igor Pančuk navštívil 9. júna Kežmarok a zavítal aj do výstavnej siene, kde sa práve konala výstava Základnej umeleckej školy Antona Cígera v Kežmarku a rozhodol som sa s ním urobiť vtedy krátky rozhovor.

Igor Pančuk sa narodil 12. júna 1958 v ukrajinských Černoviciach na Bukovine. Študoval v rokoch 1979 až 1984 na Fakulte výtvarného umenia Odeského inštitútu olejomaľbu u profesorov Zločivského a Logvina. Po ukončení štúdia nastúpil ako vysokoškolský pedagóg na Fakultu výtvarnej výchovy Chersonského inštitútu v Chersonsku, na ktorom pôsobil v rokoch 1984 až 1992.

Prvýkrát sa dostal na Slovensko v roku 1994. Vtedy prijal ponuku na výstavu v Martine, ktorý získal ocenenie Kultúrne mesto Slovenska. Neskôr pribudla i druhá či tretia výstava. Slovensko sa mu zapáčilo a ako sám priznáva, fascinuje ho jeho kultúra, dobrí a inteligentní ľudia. Pracuje tu už aj jeho syn ako profesionálny tanečník a choreograf. Časom sa zo syna stal aj jeho osobný manažér.

„Keď som prvýkrát prišiel do Kežmarku, ani som si nepomyslel, že také krásne mesto sa mi zapíše do duše. Spoznal som tu veľa dobrých ľudí a veľmi sa mi páči architektúra či podujatia, ktoré sa spájajú s históriou mesta a kultúrou a na ktoré môžu byť Kežmarčania hrdí,“ priblížil svoje dojmy z nášho mesta umelec Igor Pančuk. Najviac ho fascinuje múzeum, radnica, hrad, ale i historické uličky.

„Keď chceš čo najlepšie zachytiť nejaké miesto, musíš sa sústrediť na dva, tri body. Hľadám si ako umelec tie dôležité body, aby prostredníctvom mojich výtvorov, ľudia pochopili myšlienku diela. Dávam obrazu pozitívnu myšlienku cez svoje chápanie kultúry a umenia,“ povedal Pančuk. Výber z jeho tvorby môžu v Starom Smokovci obdivovať návštevníci hotela Bellevue.

Koronavírus zatvoril galérie, múzeá a kultúrny život sa na pár dní zdanlivo zastavil. Príležitosť navštíviť galériu Igora Pančuka má každý na Ulici 1. mája v Poprade. Návštevníkom sa naskytne pohľad na výber z umelcovej tvorby za 26 rokov jeho pôsobenia na Slovensku.