Turistická sezóna v tomto roku napriek obmedzeniam priniesla do nášho mesta viacerých návštevníkov. V roku  2011 zostavil Roland Marczy historickú cestu Kežmarkom, ktorej zastavenia nájdete v tomto článku. Ktorá pamiatka nášho mesta je vám najbližšia?

Kežmarok je malé, ale starobylé mesto ležiace pod Vysokými Tatrami, ktorého historické pamiatky obdivujú ľudia nielen zo Slovenska. Jedinečne zachovalý a ucelený historický ráz centra mesta si už v roku 1950 vyslúžil označenie mestskej pamiatkovej rezervácie. Nájdeme tu však i dve národné kultúrne pamiatky. Pri prechádzkach uličkami narazíme na jedinečné historické skvosty, v rámci ktorých nájdeme takmer všetky stavebné slohy – románsky, gotický, renesančný i barokový.

1. Evanjelický drevený artikulárny kostol

Najvýznamnejšou pamiatkou mesta je nepochybne Drevený evanjelický artikulárny kostol Svätej Trojice. Vďaka unikátnej zachovalej výzdobe ho UNESCO zapísalo do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. Kostol pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov, ktorí si podľa rozhodnutia šopronského snemu z roku 1681 smeli postaviť chrámy len v slobodných kráľovských mestách, akým bol aj Kežmarok.

Finančne na stavbu kežmarského kostola, ktorý je zasvätený svätej Trojici, prispeli protestanti z celej severnej Európy, i švédsky a dánsky kráľ nariadili pre tento účel urobiť vo svojej krajine zbierky. Traduje sa, že pri stavaní pomáhali švédski námorníci a zanechali po sebe pamiatku. Vrch interiéru totiž pripomína obrátenú provu lode a okná sú okrúhleho tvaru ako na lodiach. V skutočnosti sa na stavbe kostola podieľali aj obyvatelia iných miest.

2. Evanjelické lýceum a knižnica

Prvé správy o existencii kežmarskej mestskej školy sú z rokoch 1383 až 1392. Je však predpoklad, že  prvý typ farskej školy existoval už o storočie skôr. S príchodom reformácie do Kežmarku dostala škola po roku 1531 charakter protestantského gymnázia. V rokoch 1787 až 1852 pri osemtriednom gymnáziu vznikli akademické triedy s katedrou filozofie, práva a teológie, čím sa škola zmenila na lýceum. Na území Slovenska boli len štyri lýceá, bez absolvovania ktorých nebolo možné pokračovať v univerzitných štúdiách. V roku 1852 sa lyceálne triedy zrušili a škola bola opäť gymnáziom.

Prvá školská budova stála pri Bazilike svätého Kríža. V čase protireformácie sa škola vysťahovala za mestské múry, istý čas bola v sakristii dreveného kostola a až v rokoch 1774 až 1776 sa postavila kamenná budova. Dnešný výzor nadobudla v 19. storočí nadstavbami prvého a druhého poschodia.

3. Nový evanjelický kostol

V druhej polovici 19. storočia sa kežmarskí evanjelici rozhodli pre stavbu nového, na pohľad reprezentačnejšieho chrámu. Drevený artikulárny kostol chátral a začal byť nebezpečný, predovšetkým po statickej stránke. Preto delegácia cirkvi navštívila v roku 1870 pôvodom dánskeho stavebného inžiniera Teofila von Hansena, v tej dobe hlavného krajinského architekta a profesora architektúry na Akadémii vied vo Viedni, ktorý jej daroval svoje vlastné projekty a tie – ako hovorí tradícia – boli pôvodne určené pre Orient.

Projekt zaujal svojou výnimočnosťou. Nemal mať jednotný stavebný štýl, ale stavba mala obsahovať v rámci tzv. eklektického slohu prvky byzantské, románske, renesančné, maurské, ba aj rôzne orientálne. Traduje sa, že dar Hansena bol podmienený uskutočnením výstavby kostola, čo známi „skúpi Spišiaci“ prijali s radosťou.

4. Radnica

Prvá kežmarská radnica stála na Starom trhu. Po vpáde husitov v roku 1433 mesto čiastočne vyhorelo a centrum sa presunulo do jeho inej časti, kde sa vytvorilo nové námestie. V jeho strede postavil v roku 1461 Juraj zo Spišskej Soboty novú gotickú radnicu.

Po veľkom požiari bola radnica v roku 1541 – 1555 prestavaná majstrom Kuntzom z Kežmarku do renesančnej podoby. V roku 1641 za richtárčenia Žigmunda Moesa sa k radnici pristavila veža.

Podľa dobového opisu Juraja Bohuša z roku 1720 je radnica ukončená cimburím, na južnej strane je namaľovaný erb mesta a obraz spravodlivosti. Aj vežu zdobia mravoučné nápisy. Na veži sa podľa historických opisov počas trhov bilo na olovené bubny a vyhrával tu aj mestský trubač.

5. Reduta

Na mieste reduty stála v minulosti strážna veža, ktorú prestavala v 17. storočí rodina Thököly na panský dom. V rokoch 1705 až 1707 bola v budove tlačiareň Mateja Glasera-Vitraria, ktorý vydával knihy slovenské, nemecké, maďarské a latinské.

V roku 1818 sa budova prestavala v klasicistickom slohu na redutu. Na jej fasáde je latinský nápis, hlásajúci, že tento dom slúži pre stráže, hostí a zábavy. Pri prestavbe bola reduta spojená s meštianskym domom na Hlavnom námestí 3, na ktorom je renesančný portál s iniciálami S. W.

6. Starý trh

Starý trh sa považuje za jednu z najstarších kežmarských ulíc. Základy väčšiny domov pochádzajú z 13. storočia a vo viacerých sa nachádzajú náznaky tzv. vežových domov. Na hornom i dolnom konci ulice sú typické spišské remeselné domy. V blízkosti hradu je torzo mestského opevnenia smerom k hradu ukončené zachovanou časťou mestskej vstupnej Nižnej brány.

V dome č. 39 sa schádzali členovia tajného spolku Mor ho!, ktorí boli za svoje presvedčenie roku 1912 vylúčení ako študenti nielen z kežmarského gymnázia, ale aj zo všetkých uhorských škôl.

7. Bazilika sv. Kríža

Kežmarský chrám je najmladším a svojimi rozmermi je jedným z najväčších spišských gotických trojloďových kostolov.

Sieťová klenba, vytvorená na princípe pretínajúcich sa dvojíc paralelných diagonálnych rebier, spočíva na masívnych polygonálnych pilastroch a konzolách, z ktorých dve sú ukončené maskarónmi v podobe muža a ženy. V strede klenby, v miestach kríženia rebier, sú na spôsob svorníkov umiestnené drobné rozety alebo štítky s erbmi. Presbytérium je presvetlené veľkými neskorogotickými oknami s individuálne riešenými kružbami.

8. Múzeum bytovej kultúry

Dom je pôvodne goticko-renesančný, v 17. storočí patril rodine zlatníka Daniela Haltza, o čom svedčí stropný trám z roku 1698 s vyrezávanými iniciálami DH a rezbou kalicha, ktorý bol znakom zlatníkov. V 19. storočí v dome býval Štefan Palcsó, pedagóg a spisovateľ.

Od roku 1974 je budova vo vlastníctve miestneho múzea. V roku 1994 sa v nej otvorila expozícia meštianskej bytovej kultúry, ktorá predkladá obraz o vývoji spišského meštianskeho nábytku od konca 17. storočia po začiatok 20. storočia. Veľká časť vystavených predmetov je z pozostalosti barónky Hedvigy Márie von Szirmay.

9. Paulínsky kostol

Kostol bol postavený v uličnej zástavbe na mieste troch meštianskych domov, ktoré darovalo v roku 1650 protestantské mesto Kežmarok katolíckej cirkvi, aby si postavila malý kostolík, lebo Kostol svätého Kríža bol v tom čase vlastníctvom protestantov. Mesto tak urobilo z vďačnosti, lebo prominenti rímskokatolíckej cirkvi mu pomáhali v sporoch proti rodine Thököly.

Prvá zmienka o kostole je z roku 1654. V roku 1741 vyhorel a o šesť rokov sa začala jeho neskorobaroková prestavba v réžii paulínskeho rádu. Interiér kostola je taktiež barokový.

10. Renesančná zvonica

Zvonicu nazývali „Zlatá veža“ pre jej niekdajšiu zlatú sgrafitovú výzdobu. Je právom považovaná za najkrajšiu kampanilu na Spiši. Renesančná zvonica so štvorcovou podstavou stojí v tesnej blízkosti Baziliky sv. Kríža. Renesančná štítková atika je tvorená erbmi cisárskeho habsburského rodu, Uhorska a mesta Kežmarok.

Vo vnútri sú na drevenej konštrukcii zavesené tri zvony. Najstarší zvon z roku 1525 má dnes dvadsaťcentimetrovú prasklinu. Dnes vydáva nečistý tón C.

11. Hrad

Hrad patrí k typu mestských hradov a bol postavený priamo na území mesta Kežmarku preto, aby ho bránil pred prípadnými nepriateľmi. Napokon však jeho majitelia bojovali proti Kežmarku, ktorý sa nechcel vzdať práv slobodného kráľovského mesta a byť obyčajným poddanským mestečkom.

Postavenie hradu sa spája s menom rodiny Zápoľských a prvá písomná správa o ňom je z roku 1463. V roku 1528 prevzala hrad do svojho majetku rodina Lasky. Beata Laska roku 1565 podnikla prvý známy výlet do Vysokých Tatier. Keďže tam šla bez svojho manžela, bola za túto trúfalosť roky väznená v jednej z hradných veží.

12. Historický cintorín

V čase protireformácie museli protestanti pochovávať svojich mŕtvych mimo mestských hradieb, a tak vznikol v roku 1674 dnešný cintorín. Postupne sa rozširoval a od roku 1784 začali doň pochovávať aj katolíkov, a to na ľavú stranu, kým na pravej boli hroby protestantov. Tento zvyk ostal v Kežmarku až do začiatku 20. storočia.