Výroky Jána Francisci-Rimavského o národe
14. októbra 2020 12:00,
Prečítané 2 861x,
ONDREJ MIŠKOVIČ,
Štúrovská generácia
Francisci-Rimavský Ján sa narodil 1. júna 1822 v Hnúšti a zomrel 7. marca 1905 v Martine. Bol slovenský básnik, prozaik, prekladateľ, publicista a politik a taktiež spolupracovník Ľudovíta Štúra.
„To je naša svätá povinnosť za náboženstvo, národ a vlasť, keď na to príde, aj život náš položiť.“ (Ján Francisci-Rimavský; Janko Podhorský; 1844)
„Pokoj mi! neznáte, čo je to sloboda, slobode učte sa od môjho národa.“ (Ján Francisci-Rimavský; Iskry zo zaviatej pahreby; 1889)
„Vystúpením biskupa Moysesa bol národ slovenský, ako elektrickou iskrou obživený, sladkými nádejami naplnený a do práce na národnom poli oduševnený, uchvátený.“ (Ján Francisci-Rimavský; Črty z doby moysesovskej; 1897)
„Vidno z týchto premien, že pre Slovákov nič nemalo byť povolené, čo by menovalo sa národným a slovenský národ za národ uznávalo, ani nič dovolené, čo bolo by oprávnené medzi Slovákmi vyvinúť rozsiahlejšiu a intenzívnejšiu činnosť národnú.“ (Ján Francisci-Rimavský; Črty z doby moysesovskej; 1897)
„Ty duchu zvečnelý, ži zvečnelý vo vďačnej pamiatke svojho úbohého slovenskéhonároda od vekov do vekov!“ (Ján Francisci-Rimavský; Črty z doby moysesovskej; 1897)
03.02.2026
Je to len ticho, čo v izbe sa skrylo Akoby v tebe niečo polnoc odbilo Sedíš tu sám a hľadáš ten správny svet V hrudi máš prázdno no najvzácnejší kvet Niekedy bolí aj to, čo nemá meno Leží to na duši ako umelecké dielo Nie je to rana, čo vidno ju na koži Je to ten pocit, čo ťa každú noc položí Hľadáš tie slová v starých knihách a vetách Stratený v sebe a v [...]
02.02.2026
V starých topánkach sme prešli celý svet krajšieho rána naozaj vtedy nebolo a niet Tvoj smiech mi zvonil ako čistý zvon všetko zlé vtedy muselo ísť hneď von Písali sme mená kriedou na bránu čakali sme spolu na každú novú ranu Bol to ten čas keď nám stačilo málo každé to „mám ťa rád“ za to vážne stálo Prvá láska je náš najlepší štart v hre o šťastie [...]
01.02.2026
Káva na stole mi pomaly chladne Posledný lístok zo stromu padne Dívam sa vonku na prázdne mesto Čakám, že láska bude viac ako len gesto Hľadal som cestu, čo viedla nás domov Dnes je však skrytá pod nánosom stromov Ešte som veril, že máme dosť síl Že niekto ten osud na chvíľu zastavil No čas je len rieka, čo dravá je ako jej prúd Učí nás dávať a učí nás aj [...]
Celá debata | RSS tejto debaty